Podľa šéfa úradu vlády Gergelya Gulyása príčinou rozsudku luxemburského súdu je maďarský zákon o ochrane detí. "S Európskou komisiou (EK) sme sa dohodli na fonde obnovy do posledných detailov, ale následne po prijatí zákona o ochrane detí v maďarskom parlamente a pre európsku hystériu EK od tejto dohody odstúpila," dodal šéf úradu vlády.
Ministerka spravodlivosti Judit Vargová pripomenula, že podobná bola situácia aj pred štyrmi rokmi s migráciou. "Vtedy túto otázku uzatvoril plebiscit a parlamentné voľby, rovnako to bude aj v tomto prípade," podčiarkla s tým, že problém medzi Budapešťou a Bruselom je ochrana detí, a nie právny štát.
Súd v plnom rozsahu zamietol žaloby Maďarska a Poľska voči tzv. mechanizmu podmienenosti. Sudcovia Súdneho dvora EÚ tak nasledovali odporúčanie generálneho advokáta Camposa Sáncheza-Bordonu, ktorý začiatkom decembra vyhlásil, že žaloby Maďarska a Poľska proti režimu podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie v prípade porušenia zásad právneho štátu treba zamietnuť.
Maďarský parlament vlani 30. novembra schválil návrh, podľa ktorého bude vykonané referendum v otázkach ochrany detí. Premiér Viktor Orbán v júli 2021 vyhlásil, že občania Maďarska budú prví v Európe, ktorí sa v referende budú môcť vyjadriť k problematike komunity LGBTI. Otázky plebiscitu sa týkajú ustanovení zákona na ochranu pred pedofíliou, ktorý bol doplnený aj o dodatky týkajúce sa homosexuality.
