USA sú podľa neho tiež stále ochotné viesť s Ruskom diplomatické rokovania, vzájomné vzťahy by sa ale po prípadnej invázii výrazne premenili. Spojené štáty by tiež v takom prípade urýchlili poskytovanie bezpečnostnej pomoci Ukrajine, upozornil Price. Znovu pritom zopakoval, že USA zatiaľ nemôžu potvrdiť ústup ruských jednotiek z pohraničia, ktorý v utorok oznámila Moskva.
USA znepokojujú najmä vyjadrenie ruského prezidenta Vladimíra Putina o "genocíde" v regióne Donbas na východe Ukrajiny. Tam od roku 2014 bojujú proti ukrajinskej armáde prerušení separatisti. Na uznanie nezávislosti dvoch tamojších povstaleckých republík v utorok vyzvala Putina ruská Duma.
Podľa Price sa v médiách tiež objavujú správy o tom, že Washington a Kyjev vyvíja biologické a chemické zbrane, ktoré plánujú použiť v týchto regiónoch. Price povedal, že sú tieto správy "úplne nepravdivé".
Šéf estónskej rozviedky Mikk Marran povedal, že Moskva pravdepodobne začne len obmedzený útok na Ukrajinu a obsadí niektoré strategické územia. V takom scenári by sa vyhla veľkým mestám, pretože ich obsadenie a kontrola vyžadujú mnoho vojakov. Možnosťou je aj to, že Rusko posilní boje práve v oblasti Donbasu, čím bude môcť tvrdiť, že sa samo žiadne agresie nedopustilo.
Podľa informácií estónskej rozviedky ruských vojakov pri hraniciach s Ukrajinou aj napriek skoršiemu vyjadreniu Moskvy stále pribúda. K hraniciam v Rusku aj Bielorusku sa podľa Marrana teraz pohybuje asi 10 bojových skupín, pričom okolo 100 už ich tam je, čo číta dohromady asi 170.000 vojakov.
Tiež Price povedal, že sa ruské jednotky nesťahujú, ale posúvajú sa "znepokojivo do bojových pozícií".
