Pritom kolónie chovanej včely medonosnej nie sú schopné prežívať bez pomoci človeka niekoľko rokov po sebe. V Galícii však existuje populácia päťdesiatich kolónií včiel, ktoré nie sú človekom kŕmené ani liečené, a ktoré žijú v dutinách a spoliehajú sa len na seba. A prežívajú.
Biológovia Benjamin Rutschmann a Patrick Kohl z Univerzity Juliusa Maxmiliana vo Würzburgu sa to dozvedeli od kolegu entomológa Alejandra Machada. Najprv sa nemeckí vedci domnievali, že ide o zdivočené kolónie hospodárskej včely medonosnej, ktoré z nejakého dôvodu dokážu prosperovať v danej krajine a prečkať zimu bez prikrmovania a bez liečenie proti varoáze.
Lenže keď do Galície dorazili, zistili, že kolónie týchto včiel patrí druhu včela medonosná iberská (Apis mellifera iberiensis). Preukázala to analýza žilnatiny na krídlach. Ide o divoké včely, ktoré na danej lokalite hniezdia predovšetkým v dutých stĺpoch elektrického vedenia.
Problém však je, že tieto včely sú silne závislé na divočine, ktorá im poskytuje dostatok potravy na prežitie celého roka, a najmä zimy. Dokazujú to sledovanie z posledných troch rokov. V prostredí tvorenom aspoň z päťdesiatich percent divokými rastlinami včelie kolónie prezimujú, ale tam, kde tvorí divočina len štvrtinu vegetačnej pokrývky, cez zimu zahynú. Koľko týchto kolónií ešte zostáva, nie je jasné. Tím biológov Rutschmann, Kohl a Machada totiž našiel len päťdesiatku kolónií.
„Ak sledovaná populácia divokej včely medonosnej môže byť stabilná v dlhodobom meradle, preukážu až ďalšie roky výskumu,“ tvrdí doktor Kohl.