Archeologička Noémi Beljak Pažinová: Martina bola trémistka
Archeológia je veľmi pútavé povolanie, a preto sa archeológmi chcú stať mnohé deti, avšak málokto si tento sen prenesie aj do dospelosti. Odbor nie je pre každého a samotné štúdium, hoci zaujímavé, je náročné. Zvládnu ho len tí, ktorí archeológiu nechápu len ako povolanie, ale cítia ju v srdci ako životnú cestu. Martina patrila k takýmto výnimočným ľuďom.
Počas rokov štúdia patrila k pracovitým a usilovným študentom. Bola zároveň veľkou trémistkou, dokázala však trému prekonať a výsledky svojej práce na seminároch pútavo prezentovať. So svojimi spolužiakmi sa často s nadšením zapájala do katedrových akcií a bolo vidno, že štúdium ju baví a archeológiu nosí v srdci.
Martina jej zostala verná a pracovala po štúdiu v súkromnej archeologickej spoločnosti. Pracovala na mnohých archeologických výskumoch na celom Slovensku a verím, že bola šťastná pri nových objavoch a dobrodružstvách, ktoré zažila pri odkrývaní minulosti. O to viac mi je ľúto, že sa jej život a život jej snúbenca skončil hroznou tragédiou.
Spolužiačka Martina Vnučková: Vedela sa skutočne rozohniť
Naše prvé stretnutie prebehlo na jeseň v roku 2010. Ten večer si pamätám dodnes. Išli sme von na pivo do rockového klubu Frankie v Nitre ako prváčky archeológie.
Prvý dojem: milá, usmievavá, priateľská tvár, trošku strapaté vlasy a hanblivý, avšak zároveň hravý pohľad v očiach. Už od samého začiatku bola presne tým človekom, ktorého si každý hneď obľúbi, je mu sympatický a urobí dobrý dojem. A tak aj bolo...
Nebola naivná, skôr by som to pomenovala ako vlastnosť vidieť v druhých vždy len to najlepšie. Čo však bolo badateľné od samého začiatku, bola jej túžba po spravodlivosti. Neznášala, keď bolo niekomu ukrivdené, alebo jednoducho, keď niečo nebolo fér. Vtedy sa vedela skutočne rozohniť, že bleskami by jej nestačil ani samotný Perún. To bola tá vnútorná sila, ktorá dopĺňala jej už tak silný charakter o povestnú iskru, ktorú vedel zapáliť akýkoľvek náznak nespravodlivosti či krivdy.
Robili sme si žarty, že meno Maťa je ako lapač na trápne situácie. Jej rumenec bol známy všetkým, ktorí ju poznali. Okrem toho, že mala zodpovednú stránku, bola aj veľmi spontánna.
Takto si kolegovia spomínajú na Martinu
Mgr. Martina Kušnírová
- 3. apríl 1990 Gregušovce – 21. február 2018 Veľká Mača
- Absolvovala gréckokatolícke Gymnázium Pavla Gojdiča v Prešove.
- Magisterský titul v odbore archeológia získala v máji 2014 na Katedre archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
- V bakalárskej práci sa venovala zvieracej symbolike v neolite, v období prvých roľníkov na území dnešného Slovenska. V diplomovej práci písala o pravekom osídlení údolia rieky Nitra.
- Pôsobila v súkromnej archeologickej spoločnosti z Lučenca.
