"Situácia v Bosne vyvoláva väčšie obavy než kedykoľvek predtým. Nikdy nebola bezproblémová, ale v súčasnosti sú tamojšie odstredivé tendencie naozaj veľmi znepokojujúce," povedal vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.
Európska únia svoj prístup k súčasnej situácii v Bosne úzko koordinuje so Spojenými štátmi, ktoré v januári uvalili sankcie na lídra bosnianskych Srbov Milorada Dodika, ktorý presadzuje odtrhnutie bosnianskej Republiky srbskej od Bosny a jej pričlenenie k Srbsku.
"Neakceptupeme rozpad a dezintegráciu Bosny a Hercegoviny. Apelujem na zodpovednosť tamojších politických lídrov..., aby zabránili rozkladu krajiny," povedal Borrell, ktorý spoločne so šéfom americkej diplomacie Antonym Blinkenom adresoval bosnianskym politikom "veľmi vážne varovanie".
Zdôraznil, že je v kontakte predovšetkým s Miloradom Dodikom a vyzýva ho na to, aby sa "vrátil k plneniu svojich povinností v spoločných inštitúciách" krajiny.
Spojené štáty pri uvalení sankcií obvinili Dodika z destabilizácie Bosny a jej inštitúcií, ako aj z korupčných praktík a podkopávania Daytonskej mierovej dohody, ktorá v roku 1995 ukončila krvavú bosniansku vojnu. Dodik americké obvinenia odmietol a tým, že Washington svoju kritiku nespravodlivo zameriava len na bosnianskych Srbov.
Parlament bosnianskej Republiky srbskej schválil vo februári zákon, ktorý má umožniť vznik vlastných justičných orgánov, nezávislých od ústredných inštitúcií Bosny a Hercegoviny.
V ďalšej fáze je Dodikovým zámerom to, aby si bosnianski Srbi vytvorili aj vlastné ozbrojené a policajné sily a daňovú správu.
