Smutnú správu priniesol portál Archinfo. Jeho diela však môžeme nájsť aj v Martine a Bojniciach. Matušík bol najvýznamnejší predstaviteľ neskorej moderny.
Ivan Matušík sa narodil 12. júla 1930 v Bratislave. Študoval na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva (FAPS) Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT – dnešná Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity). Štúdium v ateliéri prof. Emila Belluša ukončil v roku 1953.
Prvým pracoviskom Ivana Matušíka bol Útvar hlavného architekta (ÚHA) v Bratislave, neskôr pôsobil vo Vojenskom projektovom ústave, v Stavoprojekte a od roku 1961 v Štátnom projektovom ústave obchodu (ŠPUO), ktorý viedol v rokoch 1968-1989. V tomto ateliéri vznikli projekty obchodných stredísk a obchodných domov, realizované počas 60. až 80. rokov 20. storočia vo viacerých slovenských mestách – v Martine, Žiline, Nitre, v Leviciach i v samotnej Bratislave.
Popri objektoch slúžiacich obchodu a službám projektoval Ivan Matušík tiež hotely, plavárne či mestské centrá. Jeho prvotinou bola krytá plaváreň Lafranconi v Bratislave (1961), postavená ako prístavba k internátu Lafranconi od Klementa Šilingera (1933) na nábreží Dunaja. K raným stavbám patrí aj obchodné stredisko Slimák (1960-64) v Bratislave.
Ako tridsaťročný vyhral Ivan Matušík súťaž na výstavbu areálu na Kamennom námestí v Bratislave, kde malo vyrásť nové obchodno-spoločenské centrum mesta. Podľa Matušíkovho projektu postavili známy obchodný dom Prior (1968), neďaleko stojaci hotel Kyjev (1973) a tiež spojovaciu budovu s obchodnými prevádzkami (1978).
Matušíkovým dielom je aj budova Novej Tržnice na bratislavskom Trnavskom mýte, či sanatórium Baník v Bojniciach (1968-73).
Svoju rozsiahlu tvorbu, ktorá je inšpirovaná domácou zemitosťou a svetovým funkcionalizmom, orientoval na požiadavky občanov. Okrem mnohých významných realizácií a úspešnej účasti v početných dôležitých súťažiach možno spomenúť aj podiel Ivana Matušíka na formovaní časopisu Projekt, kde roky pôsobil v redakčnej rade a spolu so Stanislavom Talašom sa v 60. rokoch podieľal aj na výtvarnej koncepcii časopisu.
Jeho tvorivá aktivita však neustala ani v 21. storočí. Ivan Matušík naďalej prinášal originálnu filozofiu bytových stavieb (napr. Senec, Ivanka pri Dunaji, Nitra).
Architekt Ivan Matušík bol štvornásobným laureátom Ceny Dušana Jurkoviča a v roku 1995 mu spolok architektov Slovenska udelil Cenu Emila Belluša za celoživotné dielo. Okrem toho získal aj ocenenia CEEZAR, Cena ARCH, stal sa tiež laureátom Krištáľového krídla.
Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič na začiatku roka 2012 udelil Ivanovi Matušíkovi štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne celoživotné zásluhy o rozvoj kultúry a umenia, osobitne v oblasti architektúry.
