Kabrioautobus s hokejistami vyrazil spred Arény Ondreja Nepelu do ulíc Starého mesta. Zamieril k nábrežiu, aby sa ešte vrátil smerom k Hlavnej stanici a o 16.30 dorazil na miesto, kde sa tradične konali oslavy všetkých úspechov hokejovej reprezentácie, vrátane zisku titulu majstrov sveta v roku 2002 v Göteborgu. O cenný kov z najväčšieho športového sviatku sa však hokejisti mohli s priaznivcami podeliť premiérovo.
Hráči po príchode rozdali prítomným šály s logom reprezentácie. Na pódiu nechýbali členovia realizačného tímu vrátane trénera Craiga Ramseyho. Veľkého aplauzu sa dočkal najlepší strelec turnaja, sedemgólový Juraj Slafkovský. „Formu som si odložil na to správne podujatie. Užívam si to. Máme najlepších fanúšikov na svete," pozdravil 17-ročný útočník zaplnené námestie.
Fanúšikom sa prihovoril aj prezident SZĽH Miroslav Šatan: "Ďakujeme, že ste prišli podporiť chlapcov. V prvých zápasoch na turnaji sme trochu nemali šťastie, ale potom sa to otočilo. Rád by som bol, aby ste si všetci vzali z chlapcov príklad. Chcem, aby ste bojovali ako oni, aby ste sa dokázali spojiť ako oni a boli rovnako úspešní."
Hokejisti si na pódiu spoločne s fanúšikmi zaspievali "Aj tak sme stále frajeri", znela aj pieseň "Mám ťa rád" od Karla Duchoňa, ktorú si bronzová partia hrala počas zápasov na ZOH.
"Je to nádherné, koľko ľudí prišlo s nami spoločne osláviť tento úspech. Vybojovali sme medailu aj pre nich. Som rád, že tu vidím toľko ľudí. Je to niečo neskutočné, čo sme dosiahli, som hrdý na nás všetkých," vyznal sa Miloš Kelemen.
Hráči priznali, že sami nečakali, že ich príde do ulíc privítať až toľko ľudí. "Niečo neuveriteľné. Nečakal som, že toľko ľudí nás príde podporiť. Keď som uvidel toľko ľudí na námestí, až mi slzy vyhŕkli. Nevedeli sme, akú to bude mať odozvu. Toto sme nečakali," povedal obranca Mislav Rosandič.
Na pódiu striekalo šampanské, bublinkovú sprchu schytal aj šéf SZĽH Šatan. "Nikdy som nič podobné nezažil. Toto môže byť iba na Slovensku. Ďakujem vám, že ste prišli," odkázal fanúšikom kapitán Hrivík. "Je to neskutočný pocit. Po ceste už cítiť únavu, no akonáhle sme sa postavili na pódium, hneď sa energia vrátila. Pokojne tu môžeme byť celú noc."
Libor Hudáček je zo slovenských hráčov jediný, kto už zažil medailové oslavy s fanúšikmi v uliciach. V roku 2012 bol súčasťou strieborného tímu na MS v Helsinkách.
"Teraz je to trochu iné. Panuje však super atmosféra, snažíme sa to užívať," vyhlásil 31-ročný útočník, ktorý radí olympijský bronz z Pekingu medzi najväčšie úspechy v histórii slovenského hokeja: "Je to akoby sme doniesli zlato z majstrovstiev sveta. Verím, že ešte nejakú medailu o niekoľko rokov znova na Slovensko prinesieme."