Lucia Farkašová (41), moderátorka
Našim hokejistom som držala palce od začiatku olympiády. Okrem jedného zápasu som videla všetky. Keďže pracujem v spravodajskej televízii, tie emócie pri pozeraní zápasov boli ešte znásobené, lebo v našej športovej redakcii to vrelo. Počas boja o bronzovú medailu som mala popoludňajšiu službu a väčšinu času som strávila v štúdiu.
Poprosila som réžiu, aby mi hokej pustili na veľkej obrazovke, ktorá bola vedľa kamery s čítačkou. Bolo pár momentov, keď som sa bála, že sa pozriem mimo alebo zakričím gól! Myslím, že kto videl aj záver a tú nefalšovanú radosť slovenského výberu aj celého realizačného tímu, mal slzy v očiach a ja som nebola výnimkou. Chalanom aj touto cestou blahoželám k fantastickému výkonu a úspechu, ktorým sa zapísali do dejín slovenského športu.
Maťo Ďurinda (60), spevák
Odmalička som fanúšikom hokeja a zápasy na olympiádach a majstrovstvá sveta sledujem od roku 1966. Teraz sme pozerali celá rodina spolu väčšinu zápasov našich hokejistov, kričali sme a povzbudzovali doma pri telke. Už od zápasu s Fínskom sme boli nadšení z našej hry, aj keď prehrali. Videl som kvalitu Slovákov a veril som, že v ďalších zápasoch vyhrajú.
Moja štrnásťročná dcéra Barborka si hokej tak obľúbila, že vstávala ráno o piatej, aby pozerala zápasy nášho tímu a ja som zas nadobudol obdiv k všetkým reprezentantom za ich bojovnosť. Špeciálne k Cehlárikovi a mladému 17-ročnému talentu Slafkovskému, ktorý dáva góly, a to nás všetkých veľmi teší.
