Bádatelia svoje poznatky opísali v štúdii zverejnenej vo vedeckom časopise Frontiers In Aging Neuroscience. TASR o tom informovala na základe správy stanice Sky News.
Štúdia sa týka 87-ročného muža s epilepsiou, ktorého mozog vedci skúmali pomocou elektroencefalografie, keď náhle dostal infarkt a na mieste zomrel. Elektroencefalograf však naďalej zapisoval jeho mozgovú aktivitu počas, aj tesne po jeho smrti.
Vedci si následne všimli, že 30 sekúnd pred, aj 30 sekúnd po zastavení srdcovej činnosti došlo u pacienta k zmene v mozgových vlnách typu gama, ktoré sú spájané so sofistikovanejšími kognitívnymi funkciami mozgu. K podobným zmenám v mozgovej aktivite dochádza, keď sa človek sústredí, sníva, medituje, spomína si na niečo, či keď spracováva informácie.
Zaznamenanie týchto mozgových vĺn - známych odborne ako neurónové oscilácie - v momente smrti opäť nastoľuje otázku, či umieranie sprevádzajú spomienky na prežitý život, komentuje Sky News.
"Tieto zistenia spochybňujú naše doterajšie chápanie toho, kedy presne končí život," povedal hlavný autor štúdie Ajmal Zemmar, ktorý pôsobí ako neurochirurg na Louisvillskej univerzite v americkom štáte Kentucky. Nové zistenia môžu mať navyše vplyv aj na ďalší výskum o správnom načasovaní darovania orgánov, dodal Zemmar.
Z výskumu však podľa Zemmara vyplýva aj to, že ľudia môžu vo svojich posledných momentoch prežívať "niektoré z najkrajších momentov, ktoré vo svojom živote zažili."
Bádatelia však zároveň upozornili, že ide o vôbec prvú štúdiu svojho typu, ktorá sa navyše týka mozgu už ovplyvneného epilepsiou. Štúdia však môže pripraviť pôdu pre ďalší výskum v tejto oblasti.
