„Bolo to občas zábavné, pretože hoci sme v televízii odkukali zo zahraničných súťaží modely, šiť sme museli z látok, ktoré boli u nás dostupné. A to bol kameň úrazu! Drahému šifónu, ktorý je ľahučký a elastický, sa najviac podobal silon. Bol to strašný materiál! Chcelo to kusisko umenia a kreativity, ušiť to tak, aby sme v tom mohli dýchať a tancovať. To, či sa v tom človek cítil pohodlne, sme neriešili. Namiesto drahých Swarovského kryštálov sme používali jabloneckú bižutériu,“ usmieva sa pri spomienke známa trénerka, ktorá neskôr tvorila tanečný pár s manželom Igorom Jágerským († 57).
„Súťažne sme začali spolu tancovať až po svadbe. Keď sme sa zobrali, ukončili sme kariéru s dovtedajšími partnermi. Bol to už celkom iný level, Igor bol výkonnostne oveľa ďalej. Ihneď sme boli finalistami majstrovstiev Slovenska v štandarde aj v latine,“ pripomína.
Šou alebo tanec
Ak sa obhliadneme späť, na predchádzajúce série Let’s Dance, naskytá sa otázka, či je záujem udržať výkony súťažiach v podobe spoločenského tanca alebo to smeruje čím ďalej viac k zábave. Teda, vlastne k šou, čím sa relácia v konečnom dôsledku aj prezentuje. „Samozrejme, že na televíznu obrazovku to musí ísť vo forme, ktorá je pre diváka atraktívna. Lebo nie každý rozumie tanečným výkonom, športovému tancu. Takže na obrazovky sa dostávajú pôvodné spoločenské tance bez vrcholových športových výkonov. Kvôli atraktívnosti sú obohatené o prvky, ktoré by si tanečníci nemohli dovoliť na regulárnej súťaži. Naopak, v Let’s má tanec často nejaký príbeh, scénku, je tam atraktívna hudba aj prostredie, v ktorom sa samotné tancovanie dotvára. Musí to byť šou, aby to diváka pritiahlo,“ myslí si Elena Jágerská a jedným dychom dodáva, že ak chceme spopularizovať spoločenský tanec a dostať ho na obrazovky, týmto trendom sa nevyhneme.
„Ale práve na to sme tam my, ktorí sa venujeme regulárnemu tanečnému športu – súťažnému tancu, aby sme dozreli na to, nech to neskĺzne do nejakého scénického tanca. Odborný garant je tam na to, aby ,ukočíroval‘ tanečníkov. Ak treba, môžeme tanečníkom pomôcť, prípadne niečo ukázať, dotvoriť. Lebo nie každý tanečník je zároveň vyspelý tréner. Je to dosť náročná činnosť. Celebrity to tiež nemajú jednoduché, keď sa majú naraz naučiť množstvo tancov. Je to ťažký proces a každá rada a pomoc sa hodí.“
