Bavia sa o tom v škole, na ihrisku, počujú o tom doma, je to všade.
Deti nerozumejú tomu, čo sa deje na Ukrajine, majú veľa otázok, ale dostávajú len málo odpovedí. Ako sa s nimi rozprávať o vojenskom konflikte? Psychológovia vám poradia, aký jazyk zvoliť a ako uspokojiť ich zvedavosť tak, aby neutrpela ich psychika.
Fotogaléria
8
fotiek v galérii
Povedať „neboj sa“ nestačí
Marek Madro z linky pomoci IPčko
- Rozprávajte sa úprimne
Ak sa vaše dieťa chce rozprávať o vojne, odhaľuje to, čo ho aktuálne trápi a na čo potrebuje poznať odpovede, doprajte mu ich. Ak sa na túto tému nateraz s vami rozprávať nechce, doprajte mu čas, povedzte, že ste tam a pripravení kedykoľvek tému otvoriť.
- Zistite, aké informácie dieťa už má
Ak dieťa zachytilo iba čiastkové informácie, vďaka spoločnému rozhovoru a vysvetleniam bude môcť lepšie pochopiť, čo sa deje.
- Poskytnite dieťaťu svoju blízkosť a bezpečie
Teraz to od vás veľmi potrebuje. Povedzte mu, že viete, že sa obáva, pretože počulo/videlo, že sa začala vojna, ale tá je teraz ďaleko od vy ste v bezpečí, ale aj to, že sú na svete ľudia, ktorí nechcú, aby vojna bola a robia všetko pre to, aby sa situácia upokojila. Pre deti je to viac uchopiteľné, ako keď im poviete iba „neboj sa“.
- Nezahlcujte ich informáciami
Poskytnite dieťaťu informácie, ale nezahlcujte ho. Viac sa sústreďte na vytvorenie priestoru a času, kde sa môže pýtať čokoľvek, čo potrebuje. Dať dieťaťu možnosť pýtať sa, je súčasťou podpory v náročnej situácii.
- Buďte trpezliví
Odpovedajte na otázky, ktoré dieťa má, aj keď sa ich opýta viackrát. Možno potrebuje uistenie a porozumieť tomu, čo sa deje a čo práve prežíva.
Netvárte sa, že sa nič nedeje
Gabriela Herényiová, školská psychologička
- Neklamte dieťaťu a nevymýšľajte si, že konfl ikt neexistuje. Treba o tom hovoriť. Ak sa vás niečo opýta, netvárte sa, že ste otázku nepočuli.
- Odpovedajte iba na otázky, ktoré vám dieťa dalo, a viac to nerozoberajte. Ak si aktuálnu situáciu neuvedomuje, nenúťte ho k tomu.
- S dieťaťom komunikujte primerane jeho veku a skôr s optimistickým výhľadom: deje sa neprávosť, ktorá sa musí raz potrestať.
- Neodmietajte ani záujem malých detí o túto tému, lebo aj ony sa o tom rozprávajú a často sa to nezakladá na realite. Nehovorte s nimi spôsobom, že ešte sú malé a ničomu nerozumejú. Sledujte, ako deti spia. Nepozerajte s nimi správy v televízii, nemusia vidieť tanky, nevystavujte ich vojnovým scénam.
- Neskrývajte vlastné emócie, môžete dať najavo, že sa hneváte. Ale nezdieľajte s deťmi svoj strach a obavy. Nestrašte ich, nerozvíjajte katastrofi cké scenáre.
