Cestujeme do Prahy za známymi
Veľké Slemence (okr. Michalovce)
Hraničný priechod Veľké Slemence slúži iba pre peších a aj tam sa tvorili a tvoria davy ľudí, ktorí opúšťajú Ukrajinu. Zo začiatku to boli najmä kompletné rodiny s deťmi. Odkedy však u nášho východného suseda platí dekrét o mobilizácii a krajinu nemôžu opustiť muži od 18 do 60 rokov, sú to už väčšinou iba ženy s deťmi.
Dokonca aj s úplne malými v kočíkoch. „Ja tomu nemôžem uveriť. Toto zrejme nikto nečakal. Ľudia na Ukrajine odchádzali z robôt, nevedeli, čo sa bude diať. Ja mám strach o svoje dcérky, a preto ideme za známymi do Prahy,“ povedala mladá ukrajinská mamička z Mukačeva pri zbalených kufroch.
Chceme sa vrátiť, nie žiť v strachu
Miroslava (18) so synom Brianom (1), Veľké Slemence (okr. Michalovce)
V koži Miroslavy (18), ktorá hľadá útočisko u západných susedov aj so synčekom Brianom (1), by nechcel byť nik. „Rozhodli sme sa odísť, lebo doma je to už veľmi nebezpečné. Nemali sme veľa času, ale hoci bývame blízko za hranicou v Užhorode, bojím sa o syna a aj celú rodinu. Manžela už nepustili, takže zatiaľ ideme len dvaja s Brianom. Pôjdeme ku babke do Česka, už sú na ceste, aby nás odviezli,“ povedala utrápená mladá žena a dodala: „Verím, že sa to šialenstvo skoro skončí, aby sme sa mohli vrátiť a žiť normálne, a nie v strachu.“
Na prechod k nám možno aj preto, že bola s malým dieťaťom, čakala len dve hodiny, ale na druhej strane v Malých Slemenciach sa už v piatok tvorili poriadne rady peších. Čakalo sa minimálne 5-6 hodín a prehliadky zahŕňali aj batožinu, lebo stále platí len prevážanie obmedzeného množstva cigariet. Na našej strane bolo veľa odparkovaných áut aj z iných štátov, napríklad z Česka, Nemecka, Rumunska, Talianska a Veľkej Británie. V nich sedeli vodiči, ktorí boli príbuzní alebo známi súčasných utečencov pred vojnou.
