Okrem ukrajinského hlavného mesta sa však už v prvých hodinách invázie dali identifikovať ďalšie vojenské ciele, na ktorých Putinovi tiež mimoriadne záleží.
Medzi Putinove priority rozhodne nepatrí podpora povstalcov na Donbase, ktorú deklaroval na začiatku týždňa, a ktorá mala byť jediným dôvodom na vstup do vojny. Práve naopak, povstalcov podporujú ruské jednotky najmenej a nechali ich na východe ísť proti ukrajinským vojskám prakticky samých. Tomu zodpovedá aj fakt, že sa tam front prakticky nepohol – skôr naopak, miestami Ukrajinci postúpili.
Kde sú teda ruskí vojaci, ak nepomáhajú tým, ktorým pomoc sľúbili? Okrem hlavného mesta majú niekoľko ďalších cieľov. Primárne medzi ne patria strategické vojenské podniky, ktoré za čias ZSSR (Zväzu sovietskych socialistických republík) zásobovali sovietsku armádu. Aj po rozpade Sovietskeho zväzu pokračovali bez problémov v dodávkach pre ruskú armádu – až do anexie Krymu v roku 2014. Po nej sa zrazu dodávky zastavili a ruskej armáde niektoré ukrajinské technológie citeľne chýbajú.
1. Kyjev
Hlavný cieľ ruského postupu. Dôvody sú jednoduché. Sídli tam vláda, všetky dôležité úrady a tiež vojenské velenie. Navyše je to dôležitý dopravný uzol v strede krajiny. Odrezaním metropoly a všetkých jej inštitúcií chce ruská armáda urýchliť kolaps tej ukrajinskej. Veľké časti ukrajinských vojsk však operovali už predtým pomerne samostatne na východe krajiny a pre ne sa vôbec nič nezmení. Ich schopnosť pokračovať v boji pádom Kyjeva nijako neklesne. Odstránením legitímnej ukrajinskej vlády a dosadením svojich bábok však chce Putin zasiať rozkol medzi obyvateľstvom.
2. Voda na Krym
Počas Sovietskeho zväzu vybudovali kanály, ktoré dodávali na Krym vodu z ukrajinských riek. Po jeho odtrhnutí však Ukrajinci, pomerne pochopiteľne, dodávky na nepriateľské územie prerušili. Postup ruskej armády z juhu bol zatiaľ zo všetkých smerov najúspešnejší. Rusi už prvý deň postúpili o viac ako 60 km a podarilo sa im zariadiť, že kanálmi opäť prúdi voda na Krym.
3. Nikolajev
Nachádza sa tam najväčší suchý dok z čias Sovietskeho zväzu. Ten je potrebný na stavbu a opravy veľkých lodí. Rusko taký nemá. Malo jeden veľký plávajúci dok, ale o ten prišlo v roku 2018, keď sa naň počas opravy lietadlovej lode Kuznecov zrútil žeriav. Zachrániť pred potopením ho mali generátory, ale z tých niekto ukradol naftu... Momentálne si tak Rusko nevie postaviť väčšiu loď ako fregatu – nemá na to priestory. V Nikolajeve sídli aj továreň Zorja na výrobu turbín poháňajúcich lode. Tie po vyhlásení embarga v roku 2014 tiež prestali dodávať do Ruska. Nečudo, že mesto sa stalo jedným z prvých cieľov ofenzívy z Krymu a ruské jednotky ho obsadili už vo štvrtok večer.
