Keď Slnko zomiera
Pri toľkých potulkách svetom za zatmeniami nie je núdza ani o zaujímavé príhody. Hoci dnes už každý aj v tých najzapadlejších kútoch sveta vie, čo je to zatmenie, keď zrazu životodarné svetlo zmizne z oblohy, nie je ľuďom všetko jedno. Potvrdzuje to aj Vojtech Rušin, ktorý si dobre pamätá na zážitok z Indie.
„V roku 1995 sme boli pozorovať zatmenie v Radžastáne. Jeden mimoriadne bohatý Ind, majiteľ kameňolomov, pozval celú výpravu na návštevu, a tak sme ho na oplátku zavolali, aby prišiel s nami pozorovať zatmenie.“ Slová tohto študovaného človeka však všetkých zaskočili.
„Nie, Vojto, ja nemôžem ísť, lebo my sa bojíme, že by Slnko už nemuselo ožiť, preto musíme celú svoju rodinu zhromaždiť doma a prečkať tak zatmenie, kým sa neskončí,“ vysvetľoval Ind. „A skutočne tak bolo. Keď sa zatmenie skončilo, prišiel za nami a každému členovi dal nádherný kvetinový veniec okolo krku a pozval nás na hostinu,“ spomína na šťastný koniec zatmenia vedúci výpravy.
Niekedy však ľudia pri zatmení Slnka doslova spanikária. Teplota vtedy prudko klesne počas niekoľkých minút aj o sedem stupňov a nastane polotma. „Keď sme boli v roku 1991 v Mexiku na polostrove Baja California Sur v meste La Paz, tak priamo v areáli univerzity vedľa nás stáli dievčatá poverené organizáciou. Hoci boli presne informované, čo sa bude diať, keď Mesiac zakryje Slnko, zatmenie ich tak veľmi vystrašilo, až nahlas prosili, aby sa znova rozsvietilo,“ spomína s úsmevom astronóm.
Astronómia cez internet
Zážitkov z ciest má však Vojtech Rušin toľko, že ich spísal hneď do niekoľkých kníh plných nádherných fotografií. Jeho vášňou je totiž okrem astronómie aj fotografovanie. Nie však hocijaké. „Fascinujú ma ľudia. Fotografujem zblízka s krátkym ohniskom, preto každého človeka, ktorého odfotografujem, musím aj vyspovedať.“ Práve vďaka tomu má humorných zážitkov z ciest ešte na niekoľko zväzkov. Aj napriek svojmu veku je stále aktívny. Výhodou modernej astronómie je to, že človek nemusí robiť pozorovania sám.
Astronómovia majú totiž v čase covidu nariadený home office. To však ani zďaleka neznamená nudu. „Dnešná astronómia je už úplne iná, ako keď sme začínali. Vtedy človek publikoval viac-menej svoje pozorovania a analýzy, napríklad aké sú rýchlosti v protuberanciách, aká je slnečná koróna, či a ako sa časom mení. Dnes desiatky družíc ponúkajú výsledky svojich pozorovaní. Ja vôbec nemusím prísť k ďalekohľadu, ale robím analýzy alebo výpočty. V tejto modernej dobe sa môžem spojiť na diaľku s množstvom iných odborníkov,“ odhaľuje prácu astronóma v čase internetu.
Okrem toho aj usilovne prednáša i publikuje. Chýba mu však živé publikum, veď na svojom konte má vyše 1 500 prednášok po celom svete. Medzi nimi aj niektoré veľmi exotické, napríklad z paluby lode Galapagos Legend, na ktorej prekonal vyše 1 300 kilometrov pri ceste za jedným z najvzdialenejších zatmení Slnka v Tichom oceáne. „Prednášať na lodi je veľký zážitok. Loď sa neustále kýve, aj keď nie je búrka, pretože oceán stále kmitá a vlní sa.“ Osemdesiat spolupasažierov na palube si však jeho rozprávanie o vesmíre rozhodne užilo.
Stopy vedú do archívu
Práca astronóma však prekvapivo vedie dokonca aj do archívov, ako spomína Vojtech Rušin na svoje kroky, keď dostal ponuku napísať publikáciu o ďalšom známom slovenskom astronómovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Dlho sa o ňom totiž pre jeho politickú činnosť nemohlo písať, a hoci v šesťdesiatych rokoch známa slovenská astronómka Ľudmila Pajdušáková o Štefánikovej astronomickej práci knihu napísala, celý náklad nakoniec skončil skartovaný.
Doba sa však mení. „Keď som robil prieskum o Štefánikovi v 80. rokoch v Slovenskej národnej knižnici, všetko okolo Štefánika bolo zakázané. Dnes už je možné publikovať a hoci každý vie, že Štefánik bol astronómom, väčšina ľudí vôbec netuší, čo vlastne pozoroval a či výsledky jeho prác sú dobré a dodnes vedecky hodnotné. Ja však aj po 100 rokoch Štefánika vo svojich článkoch citujem,“ vysvetľuje Vojtech Rušin.
A čo má pripravené pre fanúšikov astronómie v najbližšej dobe? „Spisujem neuveriteľné množstvo zážitkov z pracovných ciest, vrátane zatmenia v USA či bývalom Sovietskom zväze a chýbať nesmú ani pamäte z návštev iných krajín. Samozrejme, ovenčené korunou tvorstva - ľuďmi,“ prezrádza niektoré zo svojich plánov na záver.
