Milá starenka, ktorá pôsobila veľmi zlomeným dojmom, celý svoj život prežila v zakarpatskej obci Perečin. Teraz musí utekať pred agresívnym ruským vojskom. „Narodila som sa počas druhej svetovej vojny v roku 1943. Neverila som, že nás ešte niekedy postretne také obrovské nešťastie,” zverila sa žena v rokoch, ktorú sprevádzal synovec - hudobník Milan (17).
Keďže ešte nemá ani osemnásť rokov, nemusel narukovať a mohol poskytnúť sprievod sympatickej tetuške, ktorá by nikomu neskrivila ani vlas na hlave, naopak, každému želá len to najlepšie. Mali namierené do Partizánskeho, kde majú príbuzných. Tí ich našťastie prichýlia až dovtedy, kým sa situácia na Ukrajine neupokojí.
„Je to hrozné. Vojna je hrozná. Modlila som sa, aby zmizol COVID-19. Teraz sa modlím, aby nebola vojna. Aby ľudí osvietil Pán Boh a ukončili ju. Potom im dá svoje milosrdenstvo a všetko im odpustí. Moja vnučka mi onedlho podaruje pravnučku. Veľmi si želám, aby obe žili v mieri. Aby sme sa všetci mohli tešiť zo života,” uzavrela smutným hlasom ťažko skúšaná žena, ktorá musela na hraniciach čakať ďalších päť hodín až do chvíle, keď po ňu prídu príbuzní.
