Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na bieloruskú volebnú komisiu. Ďalšou dôležitou zmenou ústavy, na ktorú upozornila britská televízia Sky News, je zrušenie doterajšieho bezjadrového štatútu Bieloruska, čo umožní rozmiestnenie jadrových zbraní na jeho území. Stalo by sa tak po prvý raz od rozpadu Sovietskeho zväzu, keď sa ich Minsk vzdal.
"Ak (Západ) presunie jadrové zbrane do Poľska alebo Litvy, k našim hraniciam, potom sa obrátim na Putina, aby nám vrátil jadrové zbrane, ktorých som sa vzdal bez akýchkoľvek podmienok," cituje Sky News Lukašenka.
Novela ústavy Lukašenkovi tiež zaručuje doživotnú beztrestnosť, ak sa stiahne z politiky, a umožňuje trvalé umiestnenie ruských jednotiek na území Bieloruska. Bieloruská opozícia hlasovanie už vopred označila za nezákonné a nemienia ho uznať ani západné krajiny.
Lukašenko je prezidentom nepretržite od roku 1994. Po oznámení výsledkov prezidentských volieb konaných v auguste 2020, za ktorých víťaza bol vyhlásený, v Bielorusku vypukli nebývalé masové protesty. Bezpečnostné zložky ich však potlačili silou, hromadným zatýkaním a zastrašovaním ich účastníkov.
Tamojšia opozícia, EÚ a mnohé ďalšie krajiny sveta odmietli uznať Lukašenka za legitímneho prezidenta. Západné krajiny na Lukašenka a popredných predstaviteľov jeho režimu uvalili sankcie.
Jednou zo zmien ústavy, o ktorých sa hlasovalo v referende, bolo opätovné obmedzenie dĺžky prezidentského mandátu, a to na maximálne dve päťročné obdobia. Toto pravidlo bolo počas Lukašenkovej vlády zrušené.
Schválená zmena má však začať platiť až po nástupe "novozvoleného prezidenta". Tým sa Lukašenkovi umožní, aby sa po skončení svojho aktuálneho mandátu — v roku 2025 — uchádzal o ďalšie dve funkčné obdobia.
Lukašenko nedávno v rozhovore pre kanál Solovyov Live na platforme YouTube vyhlásil, že je pripravený vzdať sa vedenia krajiny, ak sa situácia v Bielorusku znormalizuje a bude k dispozícii jeho nástupca.
