Pri hraničnom priechode Vyšné Nemecké (okr. Sobrance) na slovenskej strane sedel v osobnom aute mladý Ukrajinec Denis (28), ktorý študoval na Slovensku. Čakal na svojich krajanov, ktorí prekročia miesto na tomto hraničnom priechode. „Pochádzam z Charkova. Na sociálnych sieťach máme vytvorenú skupinu. Všetci, ktorí majú autá, berú z hraníc ľudí tam, kam potrebujú,“ hovorí Denis.
„V mojom meste je to hrozné, známi prichádzajú o strechu nad hlavou. Pred chvíľou som volal s kamarátom. S rodinou sa pred bombardovaním skrýva v stanici metra. Iní sa schovávajú v pivniciach, zatiaľ čo na nich útočí ruská armáda. Som z toho veľmi smutný. Ja neverím, čo sa deje a dlho ani neuverím,“ dodal so slzami v očiach mladý muž.
Na odvoz pre peších na hraničnom priechode Veľké Slemence (okr. Michalovce), ktorý funguje nonstop, čakal s kamarátom a kamarátkou so zbalenými kuframi aj Andrej (21) z Užhorodu. „My máme zatiaľ u nás pokoj. Otázkou je, dokedy. Ja som osobne takéto agresívne správanie vôbec nečakal,“ hovorí Andrej. „Naša rodina zostala na Ukrajine, ale nás poslali na Slovensko. Zrejme nechceli, aby nás povolali do armády. Situácia sa mení z hodiny na hodinu. Už u nás platí dekrét o mobilizácii a muži krajinu nemôžu opustiť. O hodinu možno už bude nástup do armády povinný. My sme už za hranicami, ostatní chlapi sa von z Ukrajiny už nemôžu dostať. Lúčia sa s rodinami. Naši kamaráti už išli do bojov. My zostane na Slovensku pár dní a uvidíme, aká bude situácia,“ dodáva mladý muž.