Zdravotný stav najmocnejšieho muža Východu prirodzene pritiahol pozornosť verejnosti. Experti špekulujú, čo môže stáť za jeho rozhodnutím napadnúť Ukrajinu, čo spôsobilo doteraz bezprecedentnú reakciu Západu. Skloňujú sa tak mozgová hmla po covide, delírium či parkinson alebo strata pojmu o realite po izolácii. Väčšina ľudí, nielen psychiatrickí odborníci, ktorí pravidelne sledujú mentálne zdravie exponovaných osobností, si dnes kladie otázku, čo sa odohráva v hlave osoby, ktorá momentálne vedie najväčší konflikt od druhej svetovej vojny.
Experti zmieňujú možnú pomätenosť alebo stratu schopnosti zvažovať riziká, ďalší hovoria o syndróme hubris, ktorý typicky stojí za aroganciou moci a presadzovaním pacientových vízií bez ohľadu na čokoľvek. Navyše, od roku 2014 kolujú špekulácie o prezidentovej rakovine alebo Parkinsonovej chorobe. Putin to síce nepriznal, no špekuluje sa aj o tom, že sa nevyhol ani covidu.
1. Vplyv dlhého covidu
COVID-19 môže spôsobovať aj dlhodobé následky. Vzniká teda otázka, či Putinovu iracionalitu a konanie ovplyvňuje syndróm dlhého covidu, medzi ktorého príznaky podľa Národého portálu zdravia patria napríklad problémy s pamäťou, závraty, depresie či hučanie v ušiach (tinitus).
Blesk cituje americkú Radu pre medzinárodné vzťahy, ktorá naznačuje, že za krokmi a správaním prezidenta môžu byť psychické problémy. Za jeho vyhláseniami na adresu Ukrajiny by mohla stáť mozgová hmla, ktorá patrí k dlhodobým následkom covidu. Pohoršiť mu mohla aj izolácia, ktorej by sa dala prisúdiť strata pojmu o realite, čiže aj iracionálne konanie a preceňovanie vlastnej kompetencie, ktoré patrí k zriedkavým následkom.
Také javy vedci najviac pozorovali u mocných ľudí na vysokých pozíciách, napísal Daily Mail. „Dlhý covid rozhodne dokáže ovplyvniť vaše duševné zdravie. Ovplyvňuje aj vašu schopnosť pracovať a vrátiť sa po uzdravení do normálneho života,“ opísal britský lekár Paul Ettlinger. To, či Putin prekonal COVID-19, doteraz nie je známe.
„Pôvodný výskum urobený na začiatku pandémie odhalil, že nie veľa ľudí, ktorí sa nakazili koronavírusom, si prešli výraznými behaviorálnymi zmenami vrátane delíria, zmätenosti a podráždenosti,“ povedal riaditeľ britskej lekárenskej spoločnosti Medicine Direct Hussain Abdeh. Lekár Ettlinger hovorí, že môže kombinovať niekoľko príznakov. „Ide o dysfunkciu autonómneho nervového systému, spôsobuje neschopnosť sa správne rozhodovať a stojí za mozgovou hmlou, ktorá vyvoláva pocity zmätenosti,“ dodal.
2. Vodcovský syndróm
Neuropsychológ z írskej univerzity Trinity College Dublin Ian Robertson hovorí pri Putinovej snahe prepísať dejiny o tzv. syndróme hubris. Putinova stratégia je totiž podľa neho „rovnako tak osobná, ako je politická, pretože len čo syndróm hubris ovládne mozog človeka, jeho osobná a národnostná stránka sa stane jednou a tou istou, vodca predstavuje celý národ aj jeho osud“. Profesor si myslí, že výrazné zmeny v mozgovom čelnom laloku spôsobené syndrómom môžu mať drastické účinky na schopnosť človeka vyhodnocovať a zvažovať riziká.
3. Už dlhšie sa špekuluje, že Putin môže byť vážne chorý.
Už dlhšie sa špekuluje, že Putin môže byť vážne chorý. V roku 2014 vyvolal americký denník The New York Post horlivé debaty o prezidentovej potenciálnej rakovine pankreasu. V Poľsku a Bielorusku sa v rovnakom čase šírili zvesti o jeho rakovine miechy. Všetky tvrdenia však vtedy Putinov hovorca Dmitrij Peskov odmietal. „Snívajte ďalej. Preklínať ich jazyky. Všetko je v normále.“
Autor pôvodného článku však podľa Blesku naďalej trval na tom, že ide o rakovinu pankreasu, čiže jednu z najsmrteľnejších chorôb. „Putina zrejme liečil lekár zo starého východného Nemecka. Ten skúšal niekoľko rôznych možností liečby vrátane steroidných injekcií, čo by vysvetľovalo Putinov napuchnutý zovňajšok,“ písali vtedy. Na sociálnych sieťach tiež kolovali videá prezidentovej trasúcej sa ruky.
„Prvotný znak parkinsona, o ktorom ľudia veľa nevedia, je mierna a takmer nepovšimnuteľná zmena pacientovej chôdze,“ vysvetľoval Hussain Abdeh s narážkou na to, že Putin pri chôdzi dlho máva ľavou rukou v porovnaní s pravou. „Zmeny sú také nenápadné, že si ich nemusia všimnúť ani sami pacienti,“ dodal.