Všetky z nich sú však nerealizovateľné a niektoré až surreálne. Rusko stále hovorí o „denacifikácii“ Ukrajiny, čím ju jedným dychom obviňuje z inklinácie k nacizmu, a zároveň žiada, aby tento vymyslený problém napravila. Okrem toho vyrukovalo s tým, aby Rusom nechali Krym či dokonca demilitarizovali krajinu.
Pondelňajšie rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou neviedli k žiadnym výsledkom a delegácie sa po šiestich hodinách rozišli s tým, že rokovania na nižších úrovniach budú pokračovať. Podľa posledných údajov to môže byť už dnes. Teoreticky je v prípade neskorších dohôd samotných lídrov v hre stále aj Bratislava, slovenskú metropolu totiž ako jedného z kandidátov na mierové rokovania cez víkend spomenul aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Zatiaľ čo Ukrajina požaduje len zastavenie bojov a návrat Rusov na svoje územie, ruská strana v pondelok predstavila štyri podmienky, ktorých splnením podmieňuje zastavenie bojov. Experti, ktorých sme požiadali o ich zhodnotenie, však nad ruskými podmienkami len neveriacky krútia hlavami. „Rusko vie, že nič z toho nie je akceptovateľné. Zrejme ich formulovali tak, aby nemohli byť prijaté a aby to mohli použiť ako zámienku na svoj ďalší agresívny postup,“ predpokladá politológ Grigorij Mesežnikov, ktorý sám pochádza z Ruska.
Priznanie Krymu Rusku
- Uznanie ruskej zvrchovanosti nad Krymom je podľa odborníkov nereálnou požiadavkou. Rusko tento polostrov anektovalo v roku 2014, Krym za súčasť Ruska pokladajú okrem samotného Ruska ešte Sýria, Venezuela, Kuba, Nikaragua a Afganistan, no absolútna väčšina krajín medzinárodného spoločenstva trvá na tom, že patrí stále Ukrajine.
To zdôrazňuje aj bývalý šéf slovenskej diplomacie Pavel Demeš, podľa ktorého Rusko predstavilo absolútne absurdné požiadavky. „Požiadavka diktátora Putina preložená z jeho ruštiny do zrozumiteľnej reči znie: Ukrajinci, pochopte už konečne, že vy ste boli a stále ste Rusi, ktorých akurát zmanipuloval Západ. Som pripravený vám odpustiť vaše zlyhania, ak zložíte zbrane a zbratáte sa s mojimi vojakmi a skazenému Západu spoločne oznámime, že nech zabudnú na integráciu a že vstupujete do vašej historicky danej domoviny,“ komentuje Demeš.
Neutralita Ukrajiny
- Ani táto požiadavka podľa odborníkov nie je reálna. „Myslím si, že by to veľmi ťažko pripadalo do úvahy. Žiadny štát nemôže vnucovať nejaký oficiálny status susednému suverénnemu štátu, ak ten s tým nesúhlasí. Ukrajina to nebude akceptovať a nebude to akceptovať, samozrejme, ani Západ,“ hovorí Mesežnikov.
Rovnako tak by mohla podľa neho Ukrajina požadovať, aby Rusko vystúpilo z organizácií, v ktorých figuruje a aby sa už nikdy s nikým nespájalo. „Ako by asi vyzeralo, keby Ukrajina povedala, že Rusko má vystúpiť z Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti či zo Šanghajskej organizácie spolupráce, kde je spojencom Číny či Indie? Vieme si niečo také predstaviť?“ pýta sa Mesežnikov.
Demilitarizácia Ukrajiny
- Demeš s Mesežnikovom sa zhodujú, že žiadna krajina nemá právo kázať inej suverénnej krajine, aký má mať štatút a či má byť neutrálna. „Demilitarizácia suverénneho štátu neprichádza do úvahy, Ukrajina má právo sa brániť. Je to demokratický právny štát, ktorý je oveľa funkčnejší než Rusko, aj v zmysle toho, ako k nemu pristupujú občania. Ukrajinská armáda ukázala, ako vie bojovať a de facto dnes tých votrelcov poráža. Samozrejme, že Rusko chce demilitarizovať Ukrajinu, aby mohlo potom na ňu beztrestne útočiť. Aj túto požiadavku Ukrajina odmietne a nikto to nebude akceptovať,“ hovorí Mesežnikov.
