Zdá sa, že členstvo Ukrajiny v Európskej únii nadobúda čoraz reálnejšie kontúry. Jej vstup do európskeho spoločenstva podporili prezidenti deviatich štátov EÚ. Okrem slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej (48) aj lídri Bulharska, Česka, Estónska, Lotyšska, Litvy, Poľska, Slovinska a Maďarska. Je vôbec možné, aby sa v blízkom čase stala Ukrajina súčasťou Únie?
Akýkoľvek proces od prihlášky po skutočné členstvo v EÚ trvá viacero rokov, keďže vstupujúca krajina musí splniť striktné podmienky vrátane podmienok v oblasti obchodu, nezávislosti súdnictva a korupcie. Ukrajina však dáva intenzívne najavo, že si vstup do Európskej únie želá čo najskôr. Prezident Volodymyr Zelenskyj (44) vyhlásil, že perspektíva členstva v Európskej únii by pre Ukrajincov, ktorí dnes vzdorujú ruskej agresii, bola dôležitým signálom a aby sa v tomto „rozhodujúcom momente raz a navždy ukončila dlhoročná diskusia o členstve Ukrajiny v Európskej únii, raz a navždy“. „Náš ľud bojuje za slobodu Ukrajiny a celej Európy,“ povedal Zelenskyj. V pondelok podpísal žiadosť o prijatie Ukrajiny do EÚ. „Sú jedným z nás a chceme, aby boli súčasťou (Európskej únie),“ uviedla šéfka EK Ursula von der Leyen.
Treba koniec vojny
Podľa bývalého ministra financií Ivana Mikloša (61), ktorý bol pri vstupe Slovenska do EÚ, si Ukrajina celkom určite zaslúži, aby mala perspektívu členstva. „Aby to nebol len taký všeobecný prísľub bez časového ohraničenia. Na druhej strane však treba povedať, že dnes je o nejakom časovom ohraničení veľmi ťažké hovoriť, lebo nevieme, ako dlho bude vojna na Ukrajine trvať.“ V tom vidí Mikloš problém. „Ukrajina určite bude chcieť, aby mala pod kontrolou celé svoje územie vo svojich hraniciach, ktoré platili pred rokom 2013, a svet by jej v tom mal všemožne pomôcť. Kým nie sú jasne určené jej hranice, nemá nad nimi kontrolu, dovtedy je to veľmi ťažké. A kým sa bojuje, o to viac,“ uvažuje exminister.
Ako minister sa zúčastnil prijímacieho procesu Slovenska do európskeho spoločenstva. „Vezmite si, že v našom prípade trvali rokovania o vstupe, dajme tomu, od začiatku roku 1999 do konca roka 2003, čiže päť rokov. Ale na Ukrajine už veľa vecí bolo spravených, ale zďaleka nie všetko. To sa nedá porovnávať,“ vraví. „U nás bola situácia zlá, ale zrejme bola lepšia ako na Ukrajine. Keď sa začali uchádzať o členstvo v EÚ Rumunsko alebo Bulharsko, mohla tam byť situácia porovnateľná a úspešne vstúpili do EÚ. V čom vidím dnes rozdiel v prospech Ukrajiny je to, že kým predtým neexistovala dostatočná vôľa na strane EÚ prijať napríklad nejakú krajinu zo západného Balkánu, teraz sa, ako vidíme, voči Ukrajine táto pozícia mení. Európski lídri si uvedomujú, že nebojuje len za seba, ona naozaj bojuje aj za nás,“ povedal pre Nový Čas Mikloš.
Ukazujú, že majú rovnaké hodnoty
Soňa Szomolányi, politologička
- Rozhodne, mala by do Únie patriť. To, ako sa bránia, ukazuje, že oni sú najväčší stúpenci hodnôt, ku ktorým sa hlási Európa. A sú ochotní kvôli tomu obetovať aj svoj život. To je niečo, čo už Európa nepozná. Je to veľmi zložitá situácia. My, ktorí sme vstupovali do EÚ po páde komunizmu, sme museli prejsť dlhou cestou rokovania, adaptovať sa na nový právny systém. Ale sme vo výnimočnej situácii, od 24. februára začína svet inú etapu. Tomu treba prispôsobovať aj spôsoby, ako k Ukrajine a jej členstvu pristupovať. Samozrejme, nemožno ju prijať hneď so všetkými právami, ale rozhodne by sa mala stať kandidátskou krajinou.
