Pochádza z mestečka Bila Cerkva, asi 80 km od Kyjeva. Keďže jej jediný syn bojuje v armáde, najprv nechcela odísť, ale vzhľadom na situáciu zbalila kocúra Tonyho a syn Nazar ju odprevadil na našu hranicu. Po tom, ako prišla v pondelok skoro ráno na bratislavskú Hlavnú stanicu, dobrovoľníci netušili, kde ju ubytujú. Na správu od nich však zareagoval starosta Nového Mesta Rudolf Kusý. Irina aj s kocúrom tak nakoniec skončili uňho doma.
Starosta bratislavského Nového Mesta vraví, že keďže nemôže v posledných týždňoch spávať, v skorých ranných hodinách zapína počítač a venuje sa práci. „Bolo niečo po 5. hodine ráno a prišla mi SMS od pána Sabela z organizácie STOPA, ktorí sú teraz na Hlavnej stanici ako dobrovoľníci. Povedal, že je tu jedna dáma, nie je ohlásená a nemajú ju kam dať. Nič iné mi v tej chvíli nenapadlo, ako ju zobrať k sebe,“ hovorí Kusý. Jediné, čoho sa starosta bál, bola bitka jeho mačky Chanell a Irininho kocúra Tonyho. „Naša mačička je taká domáca a vyštverala sa na najvyšší bod v izbe. Je mi jasné, že keď kocúr odíde, bude mňaukať, ale zvládli sme to,“ pousmial sa starosta, ktorý priznal, že všetko šlo automaticky. „Čaj, zložiť sa a potom som sa hral na domáceho pána. Potom sme už riešili také veci, aby mala wifi, mohla sa spojiť so synom a podobne,“ vysvetľuje. Dodáva, že v hlavnom meste celkovo budú potrebovať ubytovanie pre niekoľko tisíc ľudí.
Dva dni na cestách
Irina (52), ktorá má dva diplomy zo psychológie, pôvodne neplánovala, že odíde z Ukrajiny. „Tiež som chcela pomáhať v armáde a povedala som, že tam chcem byť, budem variť boršč a chcem pomáhať. Ale syn Nazar mi povedal: ‚Mama, ja chcem, aby si bola tam, kde je mier, a ja sa postarám o Ukrajinu,‘“ hovorí statočná žena. Keď sa situácia začala vyhrocovať, Nazar odviezol mamu aj s kocúrom Tonym na hranicu. Z mestečka Bila Cerkva išli najprv na poľskú hranicu, ale nakoniec sa rozhodla ísť na Slovensko.
„Na hranici sme sa s Nazarom s plačom objali s tým, že mi povedal: ,Mami, ja budem chrániť našu krajinu a ty choď do bezpečia, pretože tu sa neschováš,‘“ hovorí so slzami v očiach psychologička. Našu krajinu si vybrala aj preto, že tu podľa nej žijú dobrosrdeční ľudia. „Všetko, čo sme potrebovali, nám dali. Nečakali sme, že to tak bude. Vedeli sme, že Slováci sú dobrí, ale že do takej miery, tak to sme nečakali. Všetko od liekov po potraviny a oblečenie sme dostali. Na hranici bolo veľa mladých ľudí, dobrovoľníkov. Všade bola dobrá organizácia, či už išlo o autobusy, alebo o peších,“ nešetrí chválou na Slovákov.
Verí, že nakoniec všetko dobre dopadne. „Chcem sa poďakovať všetkým, od prezidentky po obyčajných ľudí za to, čo pre nás robíte. Som rada, že vaši ľudia sa nás neboja, lebo v každej kríze sú dobrí aj zlí. My tiež budeme pomáhať vám, ako len budeme môcť. Som vďačná všetkým Slovákom. Ľúbim vás, ste moji bratia a sestry a nikto vám neublíži. Vyhráme, aby bol mier v našej zemi,“ uzatvára Irina, ktorá u Kusého pobudne pár dní a potom poputuje do Nemecka, kde má zázemie.
