Prvá ako manželka herca Mariána Miezgu (47), druhá ako matka speváka Mira Jaroša (43) a tretia ako dcéra moderátora Martina Nikodýma (51).
Marián Miezga (47) s manželkou Sabinou (49)
Má čarovný úsmev a neopísateľný šarm
Ako sa herec zoznámil so svojou manželkou? „Stretávali sme sa ako partia pravidelne v jednej krčme, kde raz večer kamarát oslavoval narodeniny. Bol piatok, tak sme chceli ísť potom do mesta, ale oslávencovi sa veľmi nechcelo. Nakoniec sme ho však presvedčili, pretože ďalší kamoš nám volal s tým, že ho v jednom podniku čakajú kamarátky - Želmíra a Sabina. A dievčatá predsa nemôžeme nechať čakať samy. Písal sa rok 1999,“ spomína Marián. „Keď sme prišli na miesto určenia, nemohol som zo Sabiny spustiť oči.“ Na rande však svoju vyvolenú nezavolal hneď. „Od toho večera ubehol mesiac, keď som sa rozhodol pozvať ju von. Bol august a stretnutie prebehlo pod zvončekmi pri Priori. Správna žena si nechá chvíľu načas, takže som čakal a ako som tam stál, išla okolo moja kamarátka, produkčná z Brna, veľmi ukecaná. Tak som sa s ňou zvítal a ona začala rozprávať a rozprávať...“ Medzitým prišla na dohodnuté miesto Sabina. „Tak som ich zoznámil, kráčali sme spolu mestom, ale tá kamoška stále rozprávala,“ smeje sa herec, ktorý sa k slovu vôbec nedostal. „Prešla asi hodina, a tak som musel konať. Zavolal som svojich spolužiakov z VŠMU, aby prišli do mesta pozdraviť tú produkčnú, že ja predsa potrebujem mať rande. Nenechali ma v štichu, a tak som mohol byť so Sabinou konečne sám. A bolo ticho, boli sme mierne ohučaní. Odprevadil som ju domov a ona mi povedala, že si rande môžeme zopakovať. A tak sa začal rodiť náš krásny romantický vzťah. Z mojej strany to bola jednoznačne láska na prvý pohľad.“ Čím ho žena jeho života zaujala? „Okrem okúzľujúceho zovňajšku aj neodbytnosťou a ľahkou sebaistotou. Má čarovný úsmev a obrovský šarm. To, čo okolo seba vyžaruje, sa nedá ani opísať. Má neskutočné kukadlá a fluidum, ktoré vidí len ten pravý. Vie, čo chce v živote dosiahnuť, a je neskutočnou maminou našim dvom chalaniskom.“
Miro Jaroš (43) s mamou Štefániou (67)
Chcem, aby bola šťastná, veď jej to dlhujem!
„Moja mama je večná optimistka. Ešte som nestretol človeka, ktorý by život vnímal s takou ľahkosťou a aj vo veciach, ktoré sa nedejú podľa našich plánov, vidí vždy niečo pozitívne, to ma veľmi inšpiruje,“ začína rozprávanie o žene svojho života Miro. Keď bol malý, vraj až taká optimistka nebola. „Boli sme štyri deti, nemala to ľahké. I keď sme mali otca, vychovala nás v podstate bez jeho pomoci. Život sa s ňou nemaznal, ale som rád, že teraz si ho už užíva naplno.“ Na mame si najviac váži dobro. „Vo všetkom vidí tie dobré veci, nikdy nikoho neohovára a to sa mi na nej veľmi páči, lebo to človek už veľmi nevidí. Dúfam, že sa z nej na mňa niečo nalepilo, keby sa mi podarilo mať čo i len polovicu vlastností ako ona, bol by som so sebou spokojný,“ hovorí obdivne. Miro si rád spomína aj na vtipné príhody z detstva. „Nechcelo sa mi cvičiť na telesnej, tak som mame vyrobil trapas bez toho, aby som o tom vedel. Ráno som v jej skrini hľadal lekárničku, lebo som si chcel obviazať ruku, aby som učiteľke povedal, že mám nejaké zranenie. Našiel som obväz, ktorý mi pripadal dostatočne hrubý a presvedčivý a nalepil som si ho na lakeť. Učiteľka naň s údivom pozerala a spýtala sa, kto mi to tak zaviazal, tak som povedal, že mama. Mali ste vidieť ten výraz učiteľky. Netušil som, že na lakti mám nalepenú hrubú dámsku vložku. Po čase mi povedala, že keby vedela, ako som ju strápnil, už by nikdy nešla na rodičovské združenie,“ smeje sa spevák, ktorý chce mame jej lásku a obetavosť, ktorú mu vždy dávala, vrátiť.
„Ešte nedávno bola onkologickou pacientkou a sme radi, že posledné roky má dobré výsledky, tak sa snažím zobrať ju raz do roka k moru, aby zažila veci, ktoré sme si kedysi nemohli dovoliť. Chcem robiť jej život krajším a zatiaľ to vyzerá, že sa mi to darí, pretože ju vidím veľa sa smiať. Užívam si s ňou každú minútu. Myslím si, že aj ona je s nami, svojimi deťmi, spokojná. Niekde som čítal, že najväčší dar, čo môžeme dať blízkym, je náš čas. Aj ona hovorí, že nie je dôležité, ako máme doma upratané. Každý si aj tak zapamätá, ako sa s nami cítil. Snažím sa byť tu pre ňu, byť jej oporou, aby sme si vytvárali pekné zážitky a bola šťastná. Veď jej to dlhujem.“
