Naposledy sa NATO podieľalo na strážení bezletovej zóny v roku 2011. Vtedy ju vyhlásila Bezpečnostná rada OSN nad Líbyou, kde vojská Muammara Kaddáfího bombardovali povstalecké mestá na východe krajiny.
Vyhlásenie medzinárodnej bezletovej zóny nad Ukrajinou by znamenalo, že ruské vojenské lietadlá ani iné vzdušné prostriedky na vedenie boja by do ukrajinského vzdušného priestoru nemohli preniknúť. Samozrejme, samotné vyhlásenie na papieri by im v tom nijak nezabránilo. Podobne, ako v roku 2011 nad Líbyou, by musel na dodržiavanie tejto bezletovej zóny niekto dozerať. A v tom je práve kameň úrazu.
Ak by to boli lietadlá NATO, nevyhnutne by to viedlo k ich stretnutiu s ruskými lietadlami, a to by znamenalo v podstate globálny konflikt medzi NATO a Ruskom. Preto Severoatlantická aliancia túto možnosť doposiaľ jednoznačne odmietala. Potvrdil to pred pár dňami aj americký prezident Joe Biden. Tretiu svetovú vojnu si nikto príčetný neželá.
Zdá sa však, že ruské ostreľovanie jadrovej elektrárne, ktoré by mohlo ohroziť celú Európu, prináša isté zmeny v týchto kategorických postojoch. V Bruseli dnes mimoriadne rokujú zástupcovia NATO a Kanada chce, aby Aliancia prediskutovala všetky scenáre izolácie Ruska. Kanadská ministerka zahraničia Melanie Jolyová na tak odpovedala na otázku, či by NATO mala zvážiť vytvorenie bezletovej zóny nad Ukrajinou. Podobne sa vyjadril aj lotyšský minister zahraničia Edgars Rinkevics. Ten povedal, že NATO by malo „zvážiť všetky možnosti“.