28. februára a 3. marca si sadli za rokovací stôl delegácie oboch bojujúcich strán. Obe strany dosiahli aspoň niečo, dohodu o spoločnom zabezpečení humanitárnych koridorov na evakuáciu civilistov. Budú rozhovory riešenie konfliktu? O tom, či aj v takýchto vojnových situáciách môže pomôcť mediácia, sme sa zhovárali s mediátorom Františkom Kutlíkom.
Vyjednávanie ruskej a ukrajinskej delegácie neprinieslo zatiaľ významný výsledok, obe strany sa dohodli na pokračovaní rozhovorov. Aj Slovensko na začiatku ponúklo možnosť na rokovania v našom hlavnom meste. Ako vnímate túto ponuku?
Osobne by som veľmi držal palce tomu, keby sa podarilo v Bratislave v nejakom formáte zorganizovať vyjednávania medzi ukrajinskou a ruskou stranou. Koniec koncov už sa niečo podobné, dokonca na najvyššej úrovni, medzi USA a Ruskom uskutočnilo pred 17 rokmi v Bratislave. Určite aj vďaka aktivitám GLOBSEC-u máme dobré meno a reputáciu po celom svete. Mimochodom, už veľmi dlho sa prihováram za to, aby Slovensko po vzore severských krajín využilo svoju „veľkosť menšieho štátu“ alebo, ako hovoria Nóri, „silu malosti“, využilo svoju prevažne mierovú históriu a dokázalo ňou inšpirovať sporové strany v podobných situáciách. Slovensko vďaka mierumilovnej histórii, nedávnej minulosti v podobe Nežnej revolúcie, rozdelenia Československa, ale aj medzinárodného renomé pánov Miroslava Lajčáka, Jána Kubiša, i nebohého Eduada Kukana († 82) a mnohých ďalších, môže túto tradíciu mediácie malých štátov rozvinúť o akýsi slovenský rozmer, kedysi veľmi cenený najmä v balkánskom priestore. V prípade záujmu by ďalším krokom mohlo byť nielen vytvorenie tímu slovenských mierových, ale aj kultúrno-etnicko-religióznych mediátorov, ktorý by zastrešila výrazná osobnosť s medzinárodnou akceptáciou. Aj tu totiž platí, že úspešná angažovanosť jedného mediátora – odborníka na interetnické, či interreligiózne problémy – je niekedy oveľa účinnejšia ako desať obrnených transportérov.
Má mediácia opodstatnenie vo vojne?
Som v kontakte s niektorými ukrajinskými kolegami, s ktorými som participoval pred koronakrízou na jednom projekte Rady Európy v Štrasburgu. Už teraz sú, podľa možností, zapojení do rôznych aktivít, ako pomáhať občanom najmä pri prekonávaní psychických problémov a rozdelení rodín. Od krízovej mediácie v kyjevských staniciach metra až po relatívny pokoj napríklad vo Ľvove. Je to úloha predovšetkým pre mediátorov so psychologickým a psychoterapeutickým výcvikom. Ako to sami hodnotia - teraz „v priamom prenose“ zistili, že mediácia nie je len profesia, ale predovšetkým poslanie.
V čom všetkom môže mediácia pomôcť?
Vstup mediátorov do práce s ukrajinskými utečencami by okrem iného mohol spočívať v podpore informovanosti a vo zvýšení dostupnosti integračných služieb v cudzineckých komunitách. Rovnako dôležité je podporovať komunitný život cudzincov, čo môžu mediátori realizovať prostredníctvom organizovania informačných stretnutí s cieľom budovať dialóg a prispieť k eliminácii bariér vznikajúcich medzi majoritnou spoločnosťou a komunitami cudzincov. Akákoľvek aktivita a smerovanie interkultúrnej mediácie by sa mala formovať na pôdoryse Všeobecnej deklarácie ľudských práv a mala by predovšetkým vychádzať z jej princípov.
Ktorých konkrétne?
Okrem iného, že každý je slobodný a s každým by sa malo zaobchádzať rovnakým spôsobom, každý má právo na život a na to, aby žil v slobode a bezpečí, nikto nemá právo nikomu ubližovať a týrať ho, a predovšetkým má právo vycestovať do inej krajiny a požiadať o ochranu, ak je prenasledovaný alebo mu hrozí prenasledovanie.
Máte skúsenosti so zahraničnou mediáciou?
Niekoľko slovenských mediátorov má skúsenosti s prácou s Ukrajincami v rôznych firmách a možno konštatovať, že zatiaľ bez výraznejších problémov.
Čo musí mať v takom prípade mediátor na zreteli, ak ide o spor, ktorého účastníkmi sú jednotlivci či skupiny rôznych národností?
Už sme sa naučili, že pri fungovaní a riadení podobných zmiešaných pracovných kolektívov je popri odbornosti a profesionálnej zdatnosti jej členov mimoriadne dôležitým elementom zohľadnenie ich národných, osobných, kultúrnych i religióznych špecifík. Pracovné tímy s cudzincami sa postupne stávajú realitou a mediácia vytvára podmienky na ich bezproblémové fungovanie.
Ak mediátor vstúpi do takéhoto „cezhraničného“ konfliktu, musí použiť iný spôsob práce?
Pri práci s Ukrajincami sa nám veľmi osvedčila spolupráca s „laickým“ mediátorom – čo by sa dalo preniesť aj na aktuálnu prácu s utečencami. Ide o osobu z radov cudzincov, ktorá úzko spolupracuje s profesionálnym mediátorom. Pracuje s ním v akomsi tandeme a je pripravená v rámci tzv. krízovej mediácie operatívne vstúpiť do riešenia konfliktu. Očakáva sa, že osobne pozná účastníkov konfliktu, jeho históriu, pozadie a mohla byť istý čas aj jeho pozorovateľom. Ich kľúčovým hodnotiacim kritériom je dôveryhodnosť, nestrannosť a istý „ľudský rozmer“ vrátane schopnosti pomôcť a podieľať sa na vyriešení problému. Výhodou angažovania laických mediátorov je predovšetkým znalosť jazyka, kultúrneho prostredia, „kultúrnych kódov“ Ukrajincov.
