Tak ako je presvedčivá, rázna a uveriteľná vo svojich filmových postavách, rovnaké danosti zastáva aj vo svojom súkromnom živote. Vojna na Ukrajine ju postavila zo stoličky a svoj názor išla vyjadriť na pražské protesty, kde sa jej zo solidarity ľudí tisli slzy do očí.
„Som hrdá, ako sme sa zapojili do pomoci Ukrajine. Príde však noc a ja nemôžem nemyslieť na to, čo sa tam robí, ako sa tam vraždí. Nie je to vojna, je to vraždenie, je to genocída. Agresor Puťka, človek, ktorý sa zaradil do partie Hitlera, Stalina, Mao Ce-tunga, drží svet pod krkom tým, že disponuje jadrovými zbraňami. Ale ja sa pýtam, aké môže dať tento nenormálny a nemorálny človek záruky, že keď nebudeme dobrí, tak tie zbrane nepoužije? Ja len v tichosti dúfam, že sa niekde rokuje o jeho likvidácii, zbavení ho moci a jeho svojprávnosti,“ povedala bez servítky Holubová.
