Kedysi bývalo zvykom, že bytové domy stavali s krytmi civilnej ochrany (CO), ktoré mali odolať aj jadrovej katastrofe. V súčasnosti však už nejde o štandard a nové sídliská ich majú minimum. Aj preto sa na internete vyrojili rôzne ponuky na ubytovanie či rovno na kúpu vlastného krytu. Na Slovensku sa však nachádzajú nielen v súkromnom vlastníctve, ale i vo vlastníctve mesta. Kde a v akom stave sú a koľko ľudí dokážu prichýliť?
Košice - Kontrolujú ich každé 3 roky
Na území mesta Košice vo vlastníctve právnických alebo fyzických osôb evidujú 120 tlakoodolných úkrytov a 11 plynotesných úkrytov. Zároveň je vo vlastníctve mesta 21 zariadení civilnej ochrany. Ide o tlakoodolné úkryty pre obyvateľstvo. Revízia ich funkčnej schopnosti sa vykonáva pravidelne každé tri roky. Platby príspevku správcom bytov do fondu údržby a opráv za tieto kryty a kotolne dosiahli v uplynulom roku 56 987 eur.
Bratislava - Staré, ale funkčné
Hlavné mesto rovnako disponuje viacerými krytmi. Jeden sa nachádza v mestskej časti Ružinov. Postavený bol v 60. rokoch min. storočia. V prípade núdze slúži najmä ľuďom, ktorí bývajú v okolí. Zmestí sa tam 150 osôb. „V prípade núdze by poslúžil najmä ľuďom, ktorí bývajú v bytovke. Keby naozaj prišlo k vojenskej kríze, masy ľudí by sa ukrývali skôr do garáží,“ vysvetľuje Jaroslav Wyka (67), ktorý sa o CO kryty v Ružinove stará 15 rokov.
Nachádza sa tam filtračno-ventilačné zariadenie pre prípad zamorenia vzduchu, rádiomajáky, splachovacie WC, ale aj krompáče pre prípad zasypania. V Ružinove sa nachádza ďalších 175 krytov. Kryt na Majkovej ulici v Starom Meste je zase na rozdiel od iných plne zrekonštruovaný. Kapacita je okolo 150 ľudí. Sú tam len toalety. Staré Mesto pracuje na revízii 62 krytov a 60 je pod školami.
