Letecké útoky sú jediné, proti ktorým sa Ukrajina nevie dostatočne účinne brániť. Od NATO preto požaduje dodávky lietadiel aj zriadenie bezletovej zóny. Za jej vyhlásenie sa dokonca objavila petícia už aj na Slovensku. Čo by to však znamenalo? Naposledy sa NATO podieľalo na strážení bezletovej zóny v roku 2011.
Vtedy ju vyhlásila Bezpečnostná rada OSN nad Líbyou, kde vojská Muammara Kaddáfího bombardovali povstalecké mestá na východe krajiny. Vyhlásenie medzinárodnej bezletovej zóny nad Ukrajinou by znamenalo, že ruské vojenské lietadlá ani iné vzdušné prostriedky na vedenie boja by do ukrajinského vzdušného priestoru nemohli preniknúť. Samozrejme, samotné vyhlásenie na papieri by im v tom nijako nezabránilo. Podobne, ako v roku 2011 nad Líbyou, by musel na dodržiavanie tejto bezletovej zóny niekto dozerať.
A v tom je práve kameň úrazu. Ak by to boli lietadlá NATO, nevyhnutne by to viedlo k ich stretnutiu s ruskými lietadlami, a to by znamenalo v podstate globálny konflikt medzi NATO a Ruskom. Preto ministri v Bruseli túto možnosť včera zamietli. „Som pevne presvedčený, že ak by NATO zasiahlo do konfliktu, bolo by viac obetí a ľudského utrpenia,“ vyhlásil Stoltenberg. „Naša Aliancia je obranná. Nevyhľadávame konflikty. Ale pokiaľ konfl ikt príde k nám, budeme brániť každý meter nášho územia,“ dodal šéf NATO.
Mienka všetkých zástupcov Aliancie však nie je úplne jednotná. V reakcii na bombardovanie civilistov aj ostreľovanie jadrovej elektrárne niektorí z nich pred rokovaním nevylučovali žiadnu možnosť. Kanada chcela, aby Aliancia prediskutovala všetky scenáre izolácie Ruska. Kanadská ministerka zahraničia Melanie Joly tak odpovedala na otázku, či by NATO malo zvážiť vytvorenie bezletovej zóny nad Ukrajinou. Podobne sa vyjadril aj lotyšský minister zahraničia Edgars Rinkevics. Ten povedal, že NATO by malo „zvážiť všetky možnosti“.
