"Už to, ako sa dnes zvyšuje vojenská obranná prítomnosť na východnom krídle, je niečo, čo by bolo pred niekoľkými mesiacmi absolútne nepredstaviteľné. V Aliancii ďalej robíme na tom, aby sme mali dlhodobé obranné plány podporené konkrétnymi vojenskými kapacitami, ktoré umožnia zaistiť rovnakú úroveň obrany pre každého jedného člena Aliancie vrátane Slovenska. Dá sa očakávať, že táto prítomnosť bude do budúcnosti ešte väčšia a štáty na východnom krídle vojensky ešte silnejšie," uviedol Bátor.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v piatok uviedol, že Aliancia nevyhlási bezletovú zónu nad Ukrajinou, pretože jediným spôsobom, ako by bolo možné implementovať takúto zónu, by bolo poslať do ukrajinského vzdušného priestoru bojové lietadlá, čo by mohlo viesť k "plnohodnotnej vojne v Európe". Na otázku, akým spôsobom môže Aliancia pomôcť Ukrajine aj bez toho, aby do konfliktu priamo zasiahla a nevyvolala priamu konfrontáciu s Ruskou federáciou, Bátor vymenoval dve hlavné línie.
"Na jednej strane bude (NATO) pokračovať v tlaku na Rusko, aby vojnu proti Ukrajine ukončilo, a ak nie, aby cena pre Rusko bola za takého protiprávne konanie čo najvyššia vrátane vyvodenia právnej zodpovednosti voči tým, ktorí sú za ňu zodpovední. Na druhej strane budú členovia Aliancie ešte intenzívnejšie podporovať Ukrajinu pri obrane jej nezávislosti a územnej celistvosti," uviedol slovenský diplomat.
Vyhlásenie bezletovej zóny nad Ukrajinou žiadal tamojší prezident Volodymyr Zelenskyj v súvislosti s bombardovaním ukrajinských miest ruskou armádou. Kyjev neskôr uviedol, že ak NATO neuzavrie ukrajinský vzdušný priestor, malo by aspoň dodať Kyjevu lietadlá a vzdušné obranné systémy, aby ukrajinská armáda dokázala zastaviť ruské útoky. Krajiny EÚ zatiaľ trvajú na tom, že nepošlú Ukrajincom lietadlá. Väčšina dodávok z Európy zahŕňa ľahké strelné zbrane a protitankové či protilietadlové strely.
