Dvadsaťpäťročná žena pravidelne volá svojej matke, ktorá žije v Moskve. V rozhovoroch ju ale nedokáže presvedčiť o nebezpečenstve, ktoré jej hrozí, a to ani keď jej posiela videá ťažko ostreľovaného rodného mesta.
"Keď som počula prvé výbuchy, vybehla som z domu, aby som psy dostala z ich kotercov. Ľudia panikárili, opúšťali autá. Strašne som sa bála," hovorí serveru BBC. "Nechcela som rodičov vystrašiť, ale priamo som im povedala, že umierajú civilisti a deti," hovorí. "Ale aj keď sa o mňa boja, stále tvrdia, že sa to najskôr stalo omylom, že by ruská armáda nikdy necielila na civilistov. Že to sú Ukrajinci, ktorí zabíjajú vlastných ľudí," dodáva.
Mať na Ukrajine príbuzných, ktorí žijú za hranicami v susednom Rusku, nie je ničím neobvyklým. Niektorým ľuďom sa podobne ako Oleksandre stáva, že majú ich príbuzní úplne odlišné chápanie terajšieho konfliktu. Ukrajinka verí, že to za to môžu správy z prísne regulovaných ruských štátnych médií.
Oleksandrina matka podľa svojej dcéry len opakuje to, čo počuje na kanáloch ruských štátnych televíznych staníc. "Naozaj ma vydesilo, keď moja mama presne citovala ruskú televíziu. Len ľuďom vymývajú mozgy. A ľudia im veria," pokračuje. "Moji rodičia chápu, že sa tu odohráva nejaká vojenská akcia. Ale hovoria, že Rusi prišli, aby nás oslobodili. Že nič nezničia, nedotknú sa nás. Že sa zameriavajú iba na vojenské ciele," vysvetľuje Oleksandra, zatiaľ čo v Charkove pokračuje ostreľovanie.
