Prekvapilo ho, že sa mu neozval jeho otec, ktorý pracuje v kláštore neďaleko Nižného Novgorodu v centrálnom Rusku. Otcovi preto zavolal a popísal mu, čo sa deje. Otec mu na to odpovedal, že to nie je pravda; žiadna vojna nie je - Rusi v skutočnosti zachraňujú Ukrajinu pred nacistami.
Mychajlo povedal, že vedel, akú silu má ruská propaganda. Keď to ale počul od vlastného otca, zničilo ho to. "Môj vlastný otec mi neverí, aj keď vie, že tu som a vidím všetko na vlastné oči. A moja mama, jeho bývalá manželka, si tým prechádza tiež. Schováva sa s mojou babičkou v kúpeľni, kvôli ostreľovaniu," dodal.
A ďalší príbeh: Anastasijini rodičia bývajú v malej dedinke 20 kilometrov od samozvanej Doneckej ľudovej republiky, ktorú ovládajú proruskí povstalci. Dedina je pod kontrolou Kyjeva, ale na ich obrazovke neustále beží ruská štátna televízia. Dokonca majú hodiny nastavené na moskovský čas, v odkaze na sovietsku minulosť.
Keď Anastasiju ráno 24. februára v Kyjeve vzbudil zvuk sirén, vedela, ako budú rodičia reagovať. "Moja mama bola prvý človek, ktorému som o piatej ráno zavolala, keď som zmätená vyskočila z postele. Bola prekvapená, že jej volám a znela naozaj pokojne, skoro bezstarostne," hovorí korešpondentka BBC, ktorá sa do Kyjeva presťahovala pred desiatimi rokmi.
"Znovu som mame volala. Povedala som jej, že sa bojím. 'Neboj sa', odpovedala mi upokojujúco. '(Rusko) nikdy nebude bombardovať Kyjev'," rozpráva Anastasija. Matke povedala, že Kyjev už predsa bombardujú.
"Povedala som jej, že umierajú civilisti. 'Ale tí umierali aj tu, Ukrajina zaútočila na Donbas,' odpovedala mi so smiechom. Na chvíľku som nemohla dýchať. Počuť vlastnú mamu, ako to hovorí s takou krutosťou, mi jednoducho zlomilo srdce," dodáva.
