Pandémia i súčasný vojenský konflikt na Ukrajine zároveň ukazujú, že ženy sú počas kríz ekonomicky viac ohrozené. Pri príležitosti blížiaceho sa Medzinárodného dňa žien na to upozornila analytička Wood & Company Eva Sadovská.
Slovenka podľa dát zo Štatistického úradu (ŠÚ) SR za rok 2020 zarobila v priemere o 18 % (262 eur) menej ako jej mužský kolega. O desať rokov skôr, v roku 2010, zarábali ženy o 24,7 % menej než muži.
Spoločnosť Haberl Wealth Management na základe portálu platy.sk prezentovala aj dáta za rok 2021. Tie ukazujú mierne vyšší mzdový rozdiel - ženy na Slovensku zarábali v minulom roku v priemere o 21,7 % menej než muži.
Podľa Sadovskej môžu tieto rozdiely súvisieť napríklad so skrátenými úväzkami, na ktoré častejšie pracujú ženy než muži, a teda aj ich výplata je nižšia. Ak sa do úvahy berie priemerný hodinový zárobok, rozdiel je miernejší - necelých 16 %. "Nič to však nemení na tom, že na Slovensku máme priepastný rozdiel medzi zárobkami mužov a žien. V rámci 27-člennej Európskej únie dokonca ôsmy najvýraznejší," zdôraznila analytička. Priemerný rozdiel v Únii je 13 % v prospech mužov.
Druhým dôvodom rozdielu v platoch môže byť materská a rodičovská dovolenka. Analytička to usudzuje podľa vekového porovnania. V kategórii do 19 rokov je totiž mzda Slovensky len o päť percent nižšia ako mzda Slováka. Vo veku 25 až 29 rokov je to už desať percent a vo veku 35 až 49 rokov je tento rozdiel už na úrovni 22 %.
Ženy tiež obvykle pracujú v slabšie platených odvetviach či povolaniach než muži, upozorňuje analytička. "Aj medzi riadiacimi pracovníkmi či manažérmi nájdeme častejšie mužov ako ženy, čo je ďalším faktorom prehlbovania rozdielu medzi ich priemernými platmi," skonštatovala Sadovská. Ilustrovala to na príklade zdravotníctva a sociálnej pomoci. Počet žien zamestnaných v tomto segmente je vyšší než počet mužov, pričom ženy tu častejšie zastávajú funkcie ako sestrička či sociálna pracovníčka a u mužov, naopak, dominuje doktorská profesia.
Najvýraznejší rozdiel (36,5 %) je v mzdách Sloveniek a Slovákov vo finančných a poisťovacích službách.
Prieskum firmy PayScale zase ukazuje, že muži majú v porovnaní so ženami o 70 % väčšiu šancu získať vysokú manažérsku pozíciu v strede ich kariéry a o 142 % väčšiu šancu získať túto pozíciu v tretej tretine kariéry.
Spoločnosť Haberl poukázala aj na rodové stereotypy. Ženy si vraj na pohovoroch pýtajú menej peňazí než muži, v priemere až o 200 eur. "Sebavedomie vplýva nie len na pýtanie si platu, ale vo veľkej miere aj na to, či sa žena vôbec prihlási na výberové konanie. Výskumy potvrdili, že ženy sa prihlásia do výberového konania, len ak spĺňajú 100 % z požadovaných kritérií v inzerátoch," podotkla vo svojej analýze firma. Muži sa pritom uspokoja aj s tým, ak splnia 60 % požiadaviek. Firma naopak vyzdvihla, že vysokú školu má na Slovensku viac žien (27 %) ako mužov (20 %).
Sadovská v kontexte rodových rozdielov upozornila na väčšiu zraniteľnosť žien v období ekonomických kríz. Menej zarábajú, takže aj menej usporia. Napríklad počas pandémie to boli často práve ženy, ktoré ostávali doma s chorými deťmi s dávkou OČR, ktorá je nižšia ako ich bežný zárobok. Mnohé tiež ostali doma pre zatvorené prevádzky.
Prieskum agentúry Insight Lab zase ukázal, že verejnosť pre pandémiu nového koronavírusu zmenila postoje k problémom žien. Kým pred pandémiou verejnosť vnímala, že najdôležitejšie je riešiť prekážky, ktorým ženy čelia v zamestnaní, za posledné dva roky sa do popredia dostali násilie na ženách, obťažovanie a mobbing (šikanovanie na pracovisku, pozn. TASR). Za najväčší problém ich považuje 69 % respondentov.
Druhá najväčšia vzorka respondentov (55 %) považovala za prioritné problémy žien tie súvisiace so starostlivosťou o deti, rodinu a domácnosť. Až potom nasledovala skupina (44 %), ktorá vnímala ako najväčšiu skupinu problémov žien tie, ktorým čelia v zamestnaní.
