Zdá sa však, že už svitá na lepšie časy aspoň čo sa vývoja pandémie týka. Počty nakazených klesajú a opatrenia sa začali zmierňovať. Opýtali sme sa sociologičky Silvie Porubänovej, ako by po dvoch rokoch mohol vyzerať náš bežný život, či sa znormalizujú naše vzťahy a ako do toho celého zapadne vojna blízko našich hraníc.
V súčasnosti sa opatrenia uvoľňujú a pomaly sa vraciame do normálu. Ako asi bude „nový normál“ vyzerať?
Spomínaný „nový normál“ už bude poznamenaný viac ako dvojročnou skúsenosťou s pandémiou a predovšetkým s jej zdravotnými, spoločenskými, ekonomickými i so psychickými dôsledkami. Naďalej ostaneme v ostražitosti a v očakávaní potenciálnych ďalších vĺn ochorenia. Predpokladám, že časť ľudí bude prahnúť po tom, aby „dobehli zameškané“, najmä pokiaľ ide o sociálne kontakty, vzájomnú komunikáciu, cestovanie, relax.
Znormalizujú sa vzťahy medzi ľuďmi alebo ich naďalej budú rozdeľovať témy ako očkovanie či dodržiavanie opatrení?
Samozrejme, časom bude anabáza spojená s ochorením, testovaním, očkovaním, karanténou, izoláciou,... prekrytá inými, novými a nástojčivými udalosťami, ktoré budeme musieť so cťou prežiť. Trauma, skepsa, negativizmus, zlé vzťahy spôsobené či iniciované globálnou pandémiou však nezmiznú zo dňa na deň a „nevyparia sa“ bez nášho aktívneho prístupu a vôle k pozitívnej zmene.
Vedci varujú, že i v budúcnosti prídu pandémie. Budeme vďaka skúsenosti s covidom reagovať pri ďalších epidémiách inak? Vyvolajú v nás menej obáv, lebo sme to už na vlastnej koži zažili?
Pochopiteľne, aj naďalej budeme do istej miery žiť v zajatí obáv o vlastné životy, zdravie, existenciu, perspektívu budúcnosti. Napätie z dlhotrvajúcej pandemickej situácie vygradovalo skepsou, pasivitou, rezignáciou a zároveň či sprievodne zvýšenou agresivitou, hrubosťou, násilím vo vzájomných vzťahoch a komunikácii. Platí to pre verejný i súkromný priestor, či virtuálny svet sociálnych sietí, do ktorého sa ľudia zdanlivo sebazáchovne utiekajú pred ťaživou každodennou realitou.
