Na Slovensku tento farmaceut žije od roku 2006, založil si u nás so Slovenkou rodinu a teší sa z dvoch malých detí. "Odišiel som za prácou a nebanujem. Hoci som začínal v komerčných lekárňach, už 12 rokov pracujem vo VÚSCH a na toto špičkové pracovisko nikdy nedopustím. Uspel som v konkurze a maximálne mi vyšli v ústrety. Keby som nebol už občanom Slovenska, hrozil by mi povolávací rozkaz do ukrajinskej armády," uviedol so smútkom v očiach tento skromný muž. Vo Ľvove mu zostal aj otec, ktorý synovi odkázal, že zostane na Ukrajine.
"Má 72 rokov, je po operácii a bude pomáhať doma. Povedal, že prežil smrť Stalina a pamätá si sirény a ako vtedy v roku 1953 ľudia plakali. Spomínal aj na chudobu a hlad a teraz je pripravený zomrieť na Ukrajine a pre svoju vlasť. Práve vo Ľvove, teda v meste, ktoré je takou vlajkovou loďou ukrajinskej suverenity," pokračoval Jurij. O útokoch sa dozvedel z esemesiek slovenských kamarátov...
"Z Ukrajiny sa mi ozvali až neskôr, lebo všetci boli v šoku! Hoci som vyrastal v totalite, kde som počúval zakázané rádio Sloboda a nemohol som v škole povedať, že babka má doma sväté obrázky, uznávam západné demokratické hodnoty. Preto neviem toto napadnutie pochopiť. Putinovi zrejme prekážalo, že Ukrajinci si dovolili mať sa lepšie ako Rusi a mohli slobodne cestovať. Nie nadarmo mal medzi agentami KGB prezývku moľa! Mám preto pre Ukrajincov len tento odkaz - bojujte a vyhráme!" dodal Havdo.
