Máte zaujímavý tip, záľubu alebo fotky, o ktoré sa s nami chcete podeliť? Neváhajte a pošlite nám ich na tip@novycas.sk alebo na WhatsApp na číslo 0918 620 001!
O svojom úteku prehovorili pre Nový Čas. "Bolo to niečo hrozné. Do poslednej chvíle sme netušili, že bude naozaj vojna," začína rozprávať matka Olina, ktorá musela zachrániť svoje deti. "Veľmi sme sa báli, cez mestá hučali sirény. V rádiu hovorili, že ostreľujú našu dedinu," spomína so slzami v očiach ukrajinská mamička. Ušla aj Katarína (18), ktorá pochádza z ukrajinského mesta Vinnycia. "O piatej ráno mi volala teta, že ruské vojská spustili streľbu. Všetko som zažila na vlastnej koži. Preletela mi nad izbou raketa. Bolo to hrozné, všetko hučalo," zúfa si Katarína.
Katka s kamarátkou Oľou, ktorá má dve deti, zobrali od susedov ďalšie tri deti a s autom unikali do bezpečia. Cestovali celých jedenásť hodín. Skoro vôbec nespali. Jedlo a vodu dostávali len po ceste. Modlili sa, aby ich útek do bezpečia mali čo najskôr bez ujmy na zdraví za sebou. V aute ich bolo až deväť. Svojich chlapov, otcov a partnerov museli nechať na Ukrajine, aby za nich bojovali. S plačom prišli na Slovensko nevediac, čo bude s nimi a kto sa o nich postará... "Nevedeli sme, kam ideme, nevedeli sme, čo bude, chceli sme len jedno, aby naše deti boli v bezpečí, živé a zdravé. Deti chcú ísť veľmi domov, stále plačú," opisujú situáciu zúfalé ženy.
Obrovskú spolupatričnosť prejavil Marián Kupka z Bojničiek pri Hlohovci, ktorý práve tejto rodine a deťom poskytol celý svoj dom a všetko, čo budú potrebovať, im zabezpečí. "Neváhal som ani na sekundu. Poradil som sa s manželkou a sestrou, či budú súhlasiť. Bez váhania povedali, že áno," hovorí Marián. "Ďakujeme, máme úplne všetko a cítime sa tu ako doma. No napriek všetkému sa chceme vrátiť domov na Ukrajinu. Chceme, aby sa vojna skončila a my sme sa mohli vrátiť za rodinami, " uzavreli statočné ženy. Katarína s Oľou veria, že zlo ukrajinská armáda porazí.
