Napríklad redaktor televízie Markíza, Marián Lechan, ktorý tri dni pomáhal s varením stravy, vo svojom príspevku uviedol, že chýba hlavný organizátor, ktorý by pomoc zastrešil, a tak sa stalo, že pre kuchárov nebol k dispozícii textilný prístrešok. Podľa šéfa tímu Aregala, Kuchári bez hraníc Jána Dudu z Euro-toques Slovensko sa však situácia zlepšila. „Po tom, ako to odznelo v televízii sa veci pohli dopredu a prístrešok sme dostali. Môžeme tak variť fazuľovú polievku, chili con carne, ale aj vegetarínske jedlá v dôstojnejšom prostredí,” poznamenal Duda.
K situácii sa vyjadrila i šperkárka Petra Tóth. „Keby nebolo Košickej Eparchie a pár kusov dobrovoľníkov, ktorí takmer nespia, tak ja neviem, ako by to dopadlo. Jeden pán, čo podáva lieky, nespí vôbec, bolo by treba kúpiť dobrovoľníkom energeťáky, nemáme čas ani jesť, ani piť,” zamyslela sa umelkyňa. Podľa dobrovoľníčok Košickej eparchie, ktoré prišli pomáhať v piatok, sa však situácia zmenila. „Status už bol vymazaný. Pisateľke sa ozvali z ministerstva. Zaujímali sa a situácia je oveľa lepšia,” zhodli sa.
U nich doma rabujú
Ukrajinci dostávajú zdarma aj sim karty, informácie o tom, čo všetko je potrebné vybaviť v ukrajinčine i šaty, či drogériu. S tlmočením pomáhajú Ukrajinci, študenti Prešovskej univerzity. „Prihlásila som sa sama, i keď mi je ťažko. Môj ocko a mamka zostali v meste Černihiv, ktoré bombardujú. Keď bombardovanie na chvíľu ustane, po meste sa potulujú ruskí vojaci, ktorí rabujú všetko, čo vidia. Aj keby rodičia chceli, odísť nemôžu, všetky cesty sú zničené. Takže sa skrývajú. Nedalo mi, aby som neprišla pomôcť ľuďom, ktorí mali viac šťastia a podarilo sa im ujsť. Celé to vzniklo kvôli jednému bláznovi,” prízvukuje študentka Julia (17).
Utečencom uľahčujú život aj členovia Maltézskej pomoci Slovensko. „Sme tu od soboty a organizujeme registráciu dobrovoľníkov, ktorí ponúkajú odvoz. Budeme tu dovtedy, kým to bude potrebné. Chcel by som upozorniť, že by bolo dobré, keby sa štát pripravil na moment, keď utečencov prestanú voziť dobrovoľníci," podotkol Radoslav Števčík. Pomoc na hranici ocenila i Aňa, ktorá strávila bombardovania v pivnici a hneď, ako to bolo možné, ušla autobusom. „Pre mňa je prvoradé, aby som si u vás našla robotu. Neviem si predstaviť, že nebudem robiť,” uzavrela ťažko skúšaná žena, ktorú vlakom nasledovala sestra. Tej sa vo štvrtok narodil syn ešte na Ukrajine, v piatok s ním prišla k nám.
