Podľa odborníkov napríklad už nie je reálne, aby Rusko chcelo obsadiť a ovládnuť celú Ukrajinu. Práve to bol pritom pôvodný zámer Moskvy, ako ho po telefonáte s Vladimirom Putinom minulý týždeň interpretoval francúzsky prezident Emmanuel Macron. Dnes sú však už karty rozdané inak.
„Domnievam sa, že vzhľadom na vývoj vojny, ktorý sme doteraz videli, Rusko nemôže reálne čakať, že sa mu podarí akýmkoľvek spôsobom ovládnuť celú Ukrajinu, alebo nejakým významným spôsobom narušiť jej teritoriálnu integritu,“ myslí si Jan Ludvík z Katedry bezpečnostných štúdií Karlovej univerzity.
Sú Rusi v koncoch?
Malú mieru optimizmu istého vyriešenia súčasného vojnového konfliktu vlieva oznámené rokovanie medzi ministrami zahraničných vecí oboch krajín Dmytrom Kulebom a Sergejom Lavrovom, ktoré by sa malo konať vo štvrtok v tureckej Antalyi. Obe strany pritom signalizujú, že ich pozície nemusia byť úplne nemenné.
Lavrov už minulý týždeň vyhlásil, že Kremeľ si už nevyhnutne nepredstavuje úplnú demilitarizáciu Ukrajiny, ale tá sa môže týkať len určitých zbraní či systémov. Pripravenosť dohodnúť sa na niektorých bodoch signalizuje aj Kyjev.
„Sme ochotní diskutovať o niektorých modeloch mimo NATO. Sme otvorení diskusii o takýchto veciach v širšom kruhu, nielen v bilaterálnych diskusiách s Ruskom, ale aj s inými partnermi,“ vyhlásil ukrajinský vyjednávač David Arachmia. V pondelok prišiel z Moskvy zatiaľ najsilnejší signál, že pozícia Moskvy by sa mohla meniť a že nie všetky požiadavky, ktoré Rusko pôvodne vznieslo, budú až také horúce.
