Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že ak Ukrajina uzná nezávislosť Donecka a Luhanska, Krym za súčasť Ruska a zaviaže sa k neutralite, boje sa skončia. „Mali by prijať dodatky k ústave, na základe ktorých by Ukrajina odmietla zámer vstúpiť do akéhokoľvek bloku. Mali by uznať Krym za súčasť Ruska a musia uznať Donecko a Luhansko ako nezávislé krajiny. To je celé. Potom sa to v momente skončí,“ povedal Peskov pre agentúru Reuters.
Hoci aj tieto podmienky sú podľa všetkého pre Ukrajinu a z hľadiska medzinárodného práva nereálne, ukazuje to, že stanoviská Moskvy nemusia byť nemenné, čo zrejme súvisí s ruskými neúspechmi na bojovom poli. „V budúcnosti môžeme byť svedkami toho, že obidve strany budú prichádzať s ďalšími rôznymi možnosťami, ako sa ten konflikt dá riešiť. To je aj niečo, o čom si myslím, že môže byť do budúcna cestou - že obidve strany neustrnú na svojich základných pozíciách,“ hodnotí Havlíček.
Ruské požiadavky očami odborníka
Jan Ludvík, Katedra bezpečnostných štúdií Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity
Demilitarizácia Ukrajiny
To, čo Rusko volá demilitarizácia, je v nejakej extrémnej podobe úplný nezmysel. Ale v nejakej obmedzenej podobe je to asi niečo, o čom sa dá rokovať. Ukrajina by napríklad mohla potvrdiť záväzok, že na jej území nebudú umiestnené jadrové zbrane alebo prvky protiraketovej obrany. To je niečo, o čom sa asi rokovať dá, a mohol by na tom vzniknúť určitý kompromis.
Priznanie Krymu Rusku
Je jasné, že pokiaľ Ukrajina v tej vojne nedopadne úplne zle, tak sa len ťažko môže Krymu vzdať. Zároveň sa ho však nemôže dosť dobre vzdať ani Rusko, pretože predsa len to územie je už takmer 10 rokov súčasťou Ruskej federácie a jeho obyvateľstvo etnicky z veľkej časti tvoria Rusi. A potom je tu, samozrejme, otázka, ako vyriešiť štatút Donbasu a tých dvoch separatistických republík. Veľmi ťažká cesta k hľadaniu kompromisu.
