Od rokovaní, ku ktorým malo dôjsť v pondelok podvečer, sa nečakali žiadne prelomové výsledky - zvlášť preto, že predchádzajúce dve kolá rokovaní nepriniesli dohodu takmer v ničom. Neuskutočnilo sa ani vytvorenie riadnych humanitárnych koridorov, ktoré požadovali Ukrajinci aj svetoví lídri pre otrasné podmienky ľudí v obliehaných mestách.
„Rusko zatiaľ nie je v pozícii, že by bolo pritlačené k stene a prinútené vyjednávať. A Ukrajina, ktorá by o to mala záujem, zatiaľ ťahá za kratší koniec povrazu,“ hodnotí pre Nový Čas doterajšie diplomatické snahy Pavel Havlíček, expert na Ukrajinu z Asociácie pre medzinárodné otázky.
Rusko pôvodne požadovalo od Ukrajiny splnenie štyroch požiadaviek, ktoré odborníci označovali za úplný nonsens. Malo ísť o demilitarizáciu Ukrajiny, Kyjev sa mal zaviazať k neutralite a uznať Krym za súčasť Ruska. Najväčšiu pozornosť však vyvolala podmienka denacifikácie Ukrajiny, ktorú Moskva podrobne nevysvetlila, no podľa Kyjeva aj medzinárodného spoločenstva je úplne absurdná. Predpoklady expertov hovoria, že ide o zničenie súčasnej vlády a nastolenie proruského bábkového režimu.
„Ruská strana chce stále zničiť ukrajinskú armádu a ukrajinské vedenie v čele s Volodymyrom Zelenským. To je ten ich primárny účel, pre ktorý to celé urobili, nie to, aby mohli vyjednávať o prímerí,“ domnieva sa Havlíček. Sú teda rokovania z ruskej strany iba akousi zásterkou? „To by som nepovedal. Rusko tým skôr dáva nejaký signál medzinárodnému spoločenstvu, že je ochotné rokovať. Akokoľvek od začiatku bolo jasné, že do cesty nejakému úspešnému riešeniu toho konfliktu stavia veľa prekážok a problémov,“ dodáva expert.