Odvtedy tam je už trinásty deň uviaznutá skupina vyše sto pracovníkov, ktorých nemá kto vystriedať. Hrozí, že sa zo stresu a prepracovania dopustia chýb. Černobyľská elektráreň bola v roku 1986 dejiskom najhoršej jadrovej katastrofy v dejinách. Menej známym faktom je, že po výbuchu reaktora č. 4 pracovali ostatné reaktory ďalej. Posledný vypli v roku 2000. Miesto teda nie je aktívne a nehrozí v ňom zopakovanie rovnakého nešťastia. O areál sa však naďalej treba starať a na to dozerá spolu 2 400 ľudí. V čase ruského útoku bolo v elektrárni vyše 100 pracovníkov a tiež 200 príslušníkov národnej gardy, ktorí ju strážili. Tí všetci sú teraz v zajatí.
Pracovníci nevedia, ako dlho budú v elektrárni bez vystriedania. Rozdelili sa preto na dve zmeny a kým časť robí, druhá polovica oddychuje. Hoci oddychom sa to veľmi nazvať nedá – v elektrárni na to nie sú priestory a tak pracovníci spia na zemi či na stoloch. Tí šťastnejší majú kempingové lehátka. Z rovnakého dôvodu, že nevedia, kedy ich vystriedajú, šetria zásobami potravín. Majú len jedno jedlo denne a väčšinou to je chlieb a kaša. Väčším problémom sú lieky, ktoré potrebujú.
Pre obsluhu elektrárne postavili nové mesto Slavutyč, odkiaľ bežne chodí každé ráno vlak s novou zmenou. To sa však už 13 dní nestalo. Rusi síce navrhli, že noví pracovníci môžu prísť a tí doterajší odísť, nevedia však pre nich zaistiť bezpečnú cestu. Vlak medzi Černobyľom a Slavutyčom navyše sčasti prechádza po bieloruskom území, čo je teraz nepriateľská krajina.
„Je to pre nich ťažké morálne, psychicky aj fyzicky. Za týchto podmienok sa koncentrácia pracovníkov neustále zhoršuje a to ohrozuje bezpečnosť,“ povedal starosta Slavutyča Jurij Fomičev. Niektoré senzory v elektrárni sú rozbité a nedajú sa momentálne opraviť. Na mieste sa mierne zvýšila rádioaktivita, ale to bolo spôsobené zvírením zamoreného prachu vojenskými vozidlami. Problém je, že ruskí vojaci nedbajú na bezpečnostné opatrenia a pokyny pracovníkov a nečistia si obuv a odev z kontaminovaných oblastí.
„Všetci sú veľmi vyčerpaní a zúfalí. Pochybujú, že sa o nich niekto zaujíma. Momentálne nevidia nikoho, kto by robil niečo pre ich záchranu,“ povedala pre BBC príbuzná jedného z uviaznutých pracovníkov.
