Pšenica tak už v dôsledku ruskej agresie zdražela na 14-ročné maximum, a to sa zakrátko nevyhnutne prejaví aj na cenách pečiva. O koľko by malo zdražieť a čo sa dá proti tomu ešte robiť?
Ukrajina aj Rusko patria do prvej desiatky najväčších producentov aj vývozcov pšenice na svete a niektoré krajiny sú od dovozu z týchto krajín priam existenčne závislé. Slovenska sa to síce netýka, no vysoké ceny pšenice, ktoré sú logickým dôsledkom uzavretia čiernomorských prístavov, robia veľmi vážne starosti slovenským potravinárom. V pozore sú pritom najmä pekári, cukrári a cestovinári, ktorým niektoré vstupné ceny stúpli v priebehu krátkeho času niekoľkonásobne a to sa bude musieť odraziť aj v ich odbytových cenách.
„Trhy sú neisté a nevedia, či export potravinárskej pšenice do sveta bude pokračovať. Zvýšená kolísavosť spôsobuje, že ceny na burze rastú, a tým zvyšujú vstupné ceny surovín pre výrobcov. My sme mali métu, že veľmi kritická situácia nastane v prípade, ak na burze stúpne cena potravinárskej pšenice na 400 eur za tonu. Po prvých dňoch vojenského konfliktu sme pritom už takmer na tejto úrovni - v pondelok bola na francúzskej burze MATIF cena 371 eur za tonu. To znamená, že v priebehu tej krátkej doby - necelých 2 týždňov - cena potravinárskej pšenice vzrástla o 40 percent,“ vysvetľuje pre Nový Čas šéf Slovenského zväzu pekárov, cestovinárov a cukrárov v SR Milan Lapšanský.
Okrem ceny pšenice podľa neho vzrástli aj ceny masla, orechov, maku, rastlinných olejov a, samozrejme, aj cena plynu. „Tá vzrástla takmer na 200 eur za megawatthodinu, čo je nebývalé zvýšenie. Také ceny nepoznáme z histórie,“ hovorí Lapšanský.
