Skrývajú sa v metre, v pivniciach, v protiatómových krytoch. So sebou majú batožinu so základnými vecami, malý kufor, ruksak, tašku. Hoci je vojnový konflikt za humnami, Slovákom zatiaľ nebezpečenstvo nehrozí. Aj keď štát ubezpečuje, že netreba robiť paniku a sme v bezpečí, tak mnohým ľuďom by pomohlo, ak by aspoň približne vedeli, čo v kríze robiť. Ministerstvo vnútra uisťuje, že situácia na Slovensku je bezpečná.
„Pre vojnový konflikt na Ukrajine ste iste zaznamenali zvýšený záujem osôb o podanie žiadostí o vydanie cestovného dokladu. A to napriek tomu, že je Slovenská republika bezpečnou krajinou a členstvo v EÚ a NATO jej dáva istotu. Témou číslo jeden naďalej ostáva pomoc občanom Ukrajiny. Nie je dôvod spochybňovať úsilie, ktoré vynakladáme, a vystavovať občanov SR neistote,“ uviedli z ministerstva vnútra. Na otázky ohľadom toho, či nechcú preventívne komunikovať o krízových plánoch, ak by k nejakému neočakávanému ohrozeniu došlo, neodpovedali. Nový Čas tak pátral po tom, čo by sa Slovákom v prípade krízovej situácie mohlo hodiť.
Pripravené kryty
Prioritou sú tzv. úkryty pre civilnú ochranu, ktoré slúžia na ochranu pred prípadnými útokmi alebo pred katastrofou. Samotný rezort vnútra komunikuje, že „potravinami, liekmi a zdravotníckymi potrebami, okrem lekárničiek, sa úkryty nevybavujú. Tieto komodity sú súčasťou osobnej výbavy každej ukrývanej osoby - úkrytovej batožiny,“ uvádza ministerstvo. Na potrebu zaujímať sa o tieto otázky upozorňuje aj analytik Radovan Bránik.
Zverejnil inštrukcie tímu terénnej krízovej intervencie neziskovej organizácie Modrý anjel. Hovoria o tom, ako postupovať v snahe zaistiť si bezpečnosť svojich blízkych v prípade akejkoľvek hrozby. „Vojenský konflikt v susednej krajine je sám osebe dôvodom na rozvážnu, systematickú a dôkladnú prípravu na situácie, ktoré sa možno nikdy nestanú,“ tvrdí. Pripomína, že pokojne a rozvážne v najbližších dňoch treba zistiť, kde sú úkryty v okolí vášho bydliska či pracoviska. „A či sú skutočne v stave, v akom by mali byť a či sú vchody do nich skutočne prístupné,“ radia.
Analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Vladimír Tarasovič si myslí, že u nás je krízový manažment otočený trošku na hlavu. „Všade vo svete sa najprv musí občan postarať o seba sám a až potom, keď nestačí občan, nastupuje obec. Keď nestačí obec, nastupuje okresná správa. A to u nás nefunguje,“ myslí si.
V minulosti boli zabezpečované prednášky, ako sa stavajú v domoch jednoduché kryty, no v súčasnosti to už nie je súčasťou bežného života. „Súhlasím, že by mali byť vypracované manuály pre jednotlivcov z úrovne obce, aby ľudia vedeli, čo majú robiť v prvých minútach akejkoľvek krízovej situácie. V každom prípade by sa mali ľudia vzdať telefonovania rodine a známym v prvých minútach, aby nedochádzalo k zbytočnému preťažovaniu siete,“ radí odborník.
Povinnosť štátu
Tarasovič prízvukuje, že obce musia presne vedieť, aké majú podmienky na ukrytie. Český bezpečnostný analytik Andor Šándor vraví, že situácia je podobná tej v Česku. „Po zmene režimu sa všetko, čo bolo za komunistov, vyhlásilo za zlé a ničím sa to nenahradilo. A teraz sme v situácii, že ľudia nevedia, čo by mali urobiť a ja si myslím, že je to povinnosť štátu, byť pripravený na takéto eventuality. Ľudia by mali vedieť, aké základné pomôcky by mali mať doma, aké základné zásoby vody, kam ísť v prípade ohrozenia, či sú nejaké úkryty a či sú vôbec funkčné,“ vraví Šándor. Otázka podľa neho je aj to, v akom stave sa bunkre nachádzajú, či samosprávy majú peniaze na to, aby ich udržiavali. „Boli budované za boľševika, sú 40 - 50 rokov staré, ich úroveň nebola ktovieaká. Bolo by zaujímavé spýtať sa samospráv, či vedia, kde to vôbec majú, kto má od toho kľúče,“ uzavrel.
Ako sú na tom mestá a obce na Slovensku
76,3% samospráv disponuje varovnými sirénami, ktoré majú k dispozícii.
39% samospráv má k dispozícii SMS aplikácie, prostredníctvom ktorých je možné varovať obyvateľov.
