Lekári: Musíme si pomáhať
Nápor utečencov z Ukrajiny sa očakáva u lekárov, ktorí však veria, že situáciu zvládnu. „Momentálne sú lekári a zdravotníci vysoko motivovaní pomôcť utečencom z Ukrajiny, lebo všetci s našimi ukrajinskými susedmi veľmi súcitíme. Je hrozné, čo sa tam deje. Snažíme sa so zdravotnými problémami tým utečencom pomôcť najlepšie, ako vieme, a dúfame, že tá motivácia nebude postupne upadať,“ hovorí pre Nový Čas Peter Sabaka z Kliniky infektológie a geografickej medicíny LF UK.
Na klinike sa podľa neho už stretávajú s pacientmi z Ukrajiny, ktorí trpia rôznymi chronickými infekčnými chorobami, pre ktoré boli na Ukrajine dlhodobo liečení. „Keďže utiekli, tak už ďalej nemajú prístup k liekom, a my im ten prístup ďalej sprostredkujeme,“ hovorí.
Školy: Hlásia sa ukrajinské učiteľky
Podľa bratislavského magistrátu budú mať mestské časti v prípade väčšieho záujmu zo strany ukrajinských školákov problém uspokojiť ich záujem, ak im významnejšie nepomôže štát. Podľa informácií ministerstva školstva však zatiaľ nejde o žiadne závratné počty - na prešovskej základnej škole je momentálne sto ukrajinských žiakov, na bratislavských školách zatiaľ len dve desiatky.
Rodičia detí, ktoré sú z Ukrajiny, musia najskôr požiadať o dočasné útočisko alebo azyl a takúto žiadosť po podaní priniesť na školu, na ktorú by chceli dieťa prihlásiť, pričom o prijatí rozhoduje riaditeľka či riaditeľ. „Nejde len o to, aby dieťa dostalo miesto v lavici a v triede. Je potrebné, aby sa začlenilo do celého kolektívu a adaptovalo,“ hovorí minister Branislav Gröhling.
Deti môžu mať podľa neho problém najmä s jazykom či s písmom, keďže píšu azbukou, ale tiež s naším hodnotením, keďže na Ukrajine funguje dvanásťstupňové hodnotenie, pričom naša päťka je ich jednotka. Do budúcnosti by sa dalo uvažovať aj o vytvorení samostatných tried pre ukrajinských žiakov a do služby sa už prihlásili prvé štyri ukrajinské učiteľky.
Ubytovanie: Samosprávy čakajú na viac informácií
Mnohí Slováci sa v rámci pomoci ukrajinským utečencom rozhodli poskytnúť im svoje byty, domy či iné priestory. Najmä tých, ktorí sa na Slovensku plánujú zdržať len krátko - prevažne jednu či dve noci - a potom pokračovať ďalej do Európy, ubytovávajú aj mnohé verejné inštitúcie a tiež hotely, ktoré tak robia zdarma. Hotelieri sa pritom zhodujú, že príspevok od štátu by potešil, ale svoje zariadenia poskytujú utečencom v prvom rade preto, že im chcú pomôcť.
Minister financií Igor Matovič už minulý týždeň oznámil, že ľudia, firmy či inštitúcie, ktoré sa rozhodnú dlhodobejšie poskytovať strechu nad hlavou utečencom z Ukrajiny, budú mať nárok na finančný príspevok od štátu, a to vo výške 105 eur za dieťa a 210 eur za dospelého. Evidenciu všetkých ubytovaných Ukrajincov majú viesť samosprávy, ktoré momentálne čakajú na ďalšie inštrukcie od štátu.
Vláda v stredu schválila, že činnosti spojené so sprostredkovaním ubytovania pre Ukrajincov prichádzajúcich na Slovensko bude koordinovať minister dopravy Andrej Doležal a jeho rezort má aj v čo najkratšom čase sprevádzkovať informačný systém pre Ukrajincov, ktorí zháňajú strechu nad hlavou, ale aj Slovákov, ktorí im ho môžu poskytnúť.
Komplikácie pre chýbajúci štatút
Súčasná situácia robí vrásky na čele aj prevádzkovateľom hotelov či penziónov. Tí prichýlili viaceré ukrajinské rodiny, ktoré museli opustiť svoju vlasť. „Všetci sme prišli z Charkova, ubytovaní sme v Piešťanoch a veríme, že pôjdeme po pár dňoch domov, že tu nebudeme zostávať. Chceme sa vrátiť na našu rodnú Ukrajinu, tam sme doma, aj keď sme nesmierne vďační za to, ako sa o nás Slováci starajú. Veľmi im za to ďakujeme,“ povedali spoločne Alina (35) a Jana (40) s deťmi Kirou (12) a Dašou (8).
Matky rodín veria, že vojna sa o pár dní skončí. Podnikatelia, ktorí utečencom poskytli prístrešie, sa na vlastné náklady snažia pomáhať, ako len vedia. Problém však je, že niektorí nechcú prijať štatút utečenca. „Máme tu ubytovaných Ukrajincov, ktorí chcú len migrovať a Slovensko je pre nich len medzizastávkou. Chcú ísť do Rakúska, Nemecka alebo do Česka. Niektorí tam majú aj rodiny a chcú byť s nimi,“ vysvetlil Vratko Javro (48), spolumajiteľ Ekoparku pri Piešťanoch.
Bez vybaveného štatútu utečenca sa však ich pobyt komplikuje. „Nedá sa dať deti do škôl ani do škôlok, nebudú tu mať čo robiť. Je to problém. My s Ukrajincami, ktorí teda majú záujem tu zostať, chodíme aj na cudzinecké polície, všetko im vybavujeme, a tak budú mať oni sami veľa možností a môžu tu zostať aj rok. Budú mať čas sa tu zotaviť, nájsť si prácu a plnohodnotne žiť,“ dodal.
AKO TO VYZERÁ PODĽA VLÁDY
Na každom hraničnom priechode sú koordinátori, ktorí získavajú operatívne informácie a komunikujú aj s tretím sektorom.
Informácie a požiadavky o doprave a ubytovaní sú následne riešené na štábe v Sobranciach, ktorý pracuje nepretržite.
Nad štábom v Sobranciach pracuje na strategickej
Úrovni medzirezortná pracovná skupina, ktorá má na starosti krízový manažment
