Na ZPH štartuje po druhý raz a na svojom konte má aj šesť štartov na letných paralympijských hrách. V zbierke rodáčky z Liptovského Miluláša, inak vyštudovanej právničky, je päť medailí z paralympiády. Tú zatiaľ poslednú vybojovala vlani v Tokiu, kde rozšírila svoju zbierku o striebro. Okrem toho má Alena v zbierke zlato zo Sydney 2000, striebro v stolnom tenise z Pekingu 2008 a spomínaného Tokia a bronz z Atén 2004 a Londýna 2012.
Do curlingového tímu sa mamina dvoch dcér vrátila po 8 rokoch a v Pekingu sa snaží získať so svojim tímom ďalšiu medailu. Šancu na ňu má veľkú, lebo slovenskí reprezentanti v curling postúpili do semifinále.
Slovensko vás registruje ako stolnú tenistku. Ako ste sa dostali ku curlingu?
- S curlingom na vozíku sme začali s bratmi Pitoňákovcami, Milanom Kališom a Radkom Ďurišom ešte v roku 2007. Prvé tréningy sme ešte absolvovali v Čechách, keďže na Slovensku sme nemali žiadnu curlingovú halu. Neskoršie sa k nám pridali ďalší vozíčkari a tešili sme sa aj z prvej curlingovej haly v Bratislave.
Ako trénujete? Koľko sa venujete jednému a koľko druhému športu v príprave?
- Stolný tenis samozrejme trénujem častejšie, keďže je to celoročný šport. Intenzita tréningov a celková príprava záleží od toho, kedy máme vrchol sezóny kvôli nastaveniu správnej formy na vrcholové podujatie. S curlingom to však bolo poslednú dobu dosť ťažké, keďže počas pandémie bola hala zatvorená. Našťastie vďaka pomoci Slovenského paralympijskeho výboru mohol celý tím aspoň niekoľko týždňov pred odchodom do Pekingu trénovať v Bratislave.
Máte nejaký curlingový vzor?
- Konkrétny vzor nemám, ale od každého hráča sa snažím niečo naučiť.
Ako to stíhate: rodina, šport + profesia? Poraďte tým, ktorí tvrdia, že na jedno či druhé nemajú dosť času?
- Určite to nie je jednoduché, nepoznám oddych. Mojim mottom však je nikdy sa nevzdávať, ísť si za svojim cieľom. Všetko sa dá, len treba chcieť. Chce to najmä dobre zorganizovaný čas využitý aktívne na každú minútu. Keďže so športom, prácou a rodinou je spojené aj časté cestovanie, chce to trpezlivého partnera a snažíme sa vždy nájsť vhodný kompromis v kalendári. Ale tento rok som si už dala záväzok, že po rokoch si konečne spolu s deťmi aspoň na krátky čas oddýchneme. Život je krátky, a preto ho treba žiť naplno.
S čím budete spokojná po návrate z Pekingu?
- Ťažko povedať takto dopredu, čaká nás veľa zápasov. Budeme bojovať od prvého do posledného zápasu. Druhý cieľ bude vrátiť sa domov zdravý.
Bude aj deviata paralympiáda?
- Ešte uvidíme, určite o tom nebudem rozhodovať len ja sama.