Akým spôsobom môže štát riešiť zvyšujúce sa náklady na výrobu potravín?
Na výrobu potravín vplýva viacero faktorov. V prvom rade je to samotná komodita, z ktorej sa potravina vyrába, napríklad naši pekári sú závislí od múky, ktorá sa vyrába z obilia. Keď na svetových a európskych burzách rastie cena obilia, tak sa samozrejme zvyšujú aj náklady na výrobu chleba a pečiva.
V posledných rokoch však výraznú nákladovú položku tvoria mzdy, rôzne príplatky za víkendy a nočnú prácu, ale aj energie, plyn, pohonné hmoty, obalový materiál a podobne. To všetko má vplyv na cenu, za ktorú sa dokáže potravina vyrobiť. Akýmkoľvek spôsobom štát zakročí pri spomínaných oblastiach, zareguluje ceny energií, alebo zníži odvody a podobne, ovplyvní aj výrobné náklady.
Vo všeobecnosti našim producentom treba zlepšovať podnikateľské prostredie, nastavovať takú legislatívu, ktorá ich bude podporovať a nie hádzať im polená pod nohy, zároveň docieliť istú predvídavosť, aby naši výrobcovia vedeli, kedy a akým spôsobom sa oplatí investovať a vylepšiť svoje postavenie na trhu.
Aké kroky sú potrebné na to, aby sa zlepšilo postavenie slovenských producentov potravín v dodávateľsko - odberateľskom vzťahu a aby sa zlepšila vyjednávacia sila našich producentov s obchodníkmi?
Obchodné reťazce využili priestor a možnosti, ktoré sa im ponúkali. Ja tomu rozumiem a nemôžem na to nič povedať. Som však presvedčený, že to, čo si dovoľujú niektorí nákupcovia z niektorých obchodných reťazcov k našim dodávateľom, si určite nedovoľuje nákupca niekde v Nemecku od nemeckého dodávateľa.
Chrániť našich dodávateľom môžeme najme legislatívou, ktorú je však nutné následne aj vedieť reálne uplatniť v praxi. V neposlednom rade je to však aj marketing slovenských potravín. Už niekoľko rokov hovoríme, že je potrebné zriadiť marketingový fond, z ktorého by sa financoval marketing kvalitných bezpečných domácich potravín.
Aj ľudia postupne začínajú vo väčšej miere vyhľadávať slovenské potraviny, musíme však vytvoriť ešte väčší tlak na tento dopyt. Momentálne potrebujú naši výrobcovia obchodné reťazce, musíme však docieliť, aby obchodné reťazce stále viac potrebovali našich výrobcov.
Na našich pultoch je zhruba 40 percent slovenských potravín. Aký by bol ideálny pomer, aby sme mohli hovoriť o potravinovej sebestačnosti?
Prieskum, ktorý spomínate, robíme pravidelne v Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore a každoročne zahŕňa tie isté vybrané potraviny dennej spotreby, ktoré by sme si u nás dokázali vyrobiť. Nenájdete v ňom žiadnu kávu či tropické ovocie. Aj preto stále hovoríme, že mať 100% slovenských potravín na našich pultoch je nemožné.
Ten stav by bolo ideálne meniť postupne a myslím si, že by sme všetci privítali, keby sme v obchodoch mali aj 70% slovenských potravín. Ak by sme sa však do desiatich rokov prehupli cez hranicu 50%, bol by to určite veľký úspech.
Z Ukrajiny sme v minulom roku doviezli veľké objemy medu – to zrejme v nasledujúcom období nebude možné. Je možné nahradiť tento dovoz slovenským medom, alebo túto medzeru zaplní med z iných krajín?
Z Ukrajiny k nám nedovážame rozhodujúce objemy potravín ani poľnohospodárskych komodít. Ak tu aj boli nejaké dovozy, dokážeme ich nahradiť z iných trhov. Európska únia je čistým vývozcom potravín, takže platí, že kým sa potraviny v únii ďalej produkujú, nemáme sa čoho báť.
Keď sa na dovoz potravín pozrieme cez ekológiu, má zmysel vyvážať naše produkty do zahraničia a potom ich spätne stovky či tisícky kilometrov dovážať ku nám?
Logicky a ekologicky, nemá to zmysel. Na naše územie denne dovezieme stovky kamiónov s potravinami. Tie kamióny často musia prejsť aj tisíce kilometrov, aby sa dostali až sem. Na jednej strane únia tlačí na ekologizáciu výroby, čo prinesie zdražovanie potravín a oslabenie potravinovej bezpečnosti EÚ.
Keď sa zníži poľnohospodárska produkcia, potraviny sa automaticky stanú drahšími. Drahšie potraviny však rýchlo nahradia tie lacnejšie z tretích krajín. Na jednej strane chránime svet ekologizáciou, na strane druhej podporujeme dovozy potravín cez pol zemegule.
Aj preto toľko hovoríme o tom, že poľnohospodárstvo a potravinárstvo sú dve spojené nádoby. Výrazná podpora musí ísť aj do spracovateľských kapacít, aby sme tie potraviny dokázali u nás vyrábať vo väčšej miere a nie je produkovať tie spomínané komodity pre export.
