Bránami humenskej Záchrannej brigády Hasičského a záchranného zboru prešlo na účel uspokojenia základných životných potrieb od zriadenia ETC 25. februára už viac ako 1 000 vojnových utečencov.
"Každý deň tu vznikajú rôzne situácie. Bola tu skupinka asi 20 žien, boli veľmi znepokojené, mysleli si, že idú ďalej, dožadovali sa autobusu, cítili sa oklamané. Aj keď sú všetci, ktorí sa tu ocitnú, veľmi skromní a statoční, v skupinách vedia reagovať aj krízovo. To je ale úplne normálne," priblížila Dančíková s tým, že v podobných situáciách je dôležité zjemniť hlas, spomaliť tempo reči a poskytnúť utečencom všetky základné informácie.
Podľa psychologičky však väčšina prichádzajúcich zvláda situáciu dobre najmä vďaka adrenalínu a stresovým hormónom. "Organizmus v stresových situáciách je nastavený tak, že nás nepúšťa do dlhodobého uvažovania a do dôsledkov, to nastane, až keď budú (utečenci, pozn. TASR) mať bezpečnejšie zázemie a ubytovanie, vtedy môžu prísť tie situácie, keď bude treba psychológov a pomáhať im terapeutickým spôsobom," ozrejmila Dančíková.
"Najviac potrebujú vedieť, že sa o nich niekto zaujíma. Majú rôzne otázky, sú pod veľkým stresom, čo sa týka transportu, ubytovania, práce. Niektorí vedia, čo chcú robiť, niektorí nevedia. Musíme sa teda prispôsobiť každej situácii," doplnila o úlohe dobrovoľníkov Martina pracujúca v Dubline, ktorá prišla do humenského ETC pomáhať v rámci firemného dobrovoľníctva.
V prípade špeciálnych potrieb riešia dobrovoľníci pomoc operatívne. "Mali sme tu rodinu s piatimi deťmi, z ktorých dve boli autisti a jedno dvojmesačné bábätko. Hneď sme volali do nášho krízového štábu. Do piatich minút im vybavili ubytovanie v Piešťanoch v centre pre zdravotne znevýhodnených, do ďalších piatich minút mali odvoz," priblížila Dančíková.
Celú logistiku ETC riadia okrem hasičov podľa jej ďalších slov najmä dobrovoľníci z Asociácie samaritánov SR, pomohli tiež skauti i zástupcovia rómskych komunít. Okrem riešenia problémov "tu a teraz" zabezpečujú dobrovoľníci z platformy Kto pomôže Ukrajine prostredníctvom svojej centrály utečencom, ktorí sa rozhodli zostať na Slovensku, no nemajú kam ísť, aj ubytovanie. Drvivá väčšina prichýlených v humenskom ETC cieľ svojej cesty poznala, tábor využili na prespanie, občerstvenie a základnú hygienu.
