Vedci k číslu dospeli porovnaním skutočného počtu zomrelých v rokoch 2020 a 2021 a očakávaným počtom úmrtí na základe údajov z predchádzajúcich rokov.
"Úplný vplyv bol oveľa väčší, než ukazujú počty potvrdených úmrtí nakazených COVID-19," uvádzajú vedci. Podľa nich je možné rozdiel zhruba 12 miliónov mŕtvych vysvetliť nedostatočným testovaním v niektorých častiach sveta či sťaženým prístupom k zdravotníctvu počas pandémie. V niektorých prípadoch kvôli podmienkam, ktoré sa vytvorili počas pandémie, ľudia viac umierali na "bežné choroby".
Najväčšie výkyvy v počte úmrtí podľa štúdie vykazujú niektoré štáty v Latinskej Amerike či krajiny v strednej a východnej Európe. Naopak najmenšie rozdiely v počte mŕtvych majú Austrália a Nový Zéland, ktoré zaviedli prísne uzávery.
Autori štúdie uviedli, že vývoj počtu úmrtí počas pandémie si vyžiada ďalšie presnejšie prieskumy. Tie by sa mali snažiť stanoviť, koľko ľudí zomrelo priamo v súvislosti s nákazou a koľko úmrtí nepriamo spôsobila pandémia napríklad kvôli zmene návykov či prístupu k starostlivosti.
Podľa Univerzity Johnsa Hopkinsa sa počas viac ako dvoch rokov pandémie nákaza koronavírusom preukázala vo svete u zhruba 453 miliónov ľudí. Zomrelo vyše šesť miliónov nakazených.
