Opäť vyzdvihla potrebu čo najskoršieho zníženia závislosti Európskej únie (EÚ) na ruskom plyne aj rope, odôvodnila to aktuálnou bezpečnostnou a geopolitickou situáciou. "Celkovo až 45 % spotreby v EÚ tvorí plyn z Ruska," poznamenala prezidentka s tým, že ruská strana však v poslednom období podniká kroky, ktoré stabilitu týchto dodávok spochybňujú a priamo ju ohrozujú.
"Už od leta 2021 ruský štátny koncern Gazprom systematicky znižuje objem plynu, ktorý do EÚ dodáva. Navyše, pred ostatnou vykurovacou sezónou Gazprom takmer vôbec nenaplnil kapacity zásobníkov plynu, ktoré si v Európe zazmluvnil, a tým zásadne napomohol ku skokovému nárastu cien energií pre európske domácnosti a podniky," skonštatovala Čaputová.
Upozornila, že nedávno dokonca Kremeľ napísal všetky krajiny EÚ na svoj zoznam nepriateľov Ruska. Bolo by preto podľa nej bezpečnostným hazardom zostať závislý na niekom, kto EÚ považuje za nepriateľa a od koho nie sú krajiny schopné prijať žiadnu záruku dodržiavania platných pravidiel a záväzkov.
"Potrebujeme preto znížiť našu závislosť od ruského plynu a nájsť si iných, spoľahlivejších partnerov, pretože z rétoriky dnešného ruského politického vedenia nám nevyplývajú garancie, že nám ruský plyn nebude vypnutý alebo obmedzený v dôsledku vojny," dodala prezidentka. Európska komisia už má konkrétny plán, ktorý umožní do konca tohto roku znížiť dodávky ruského plynu o dve tretiny a úplne sa zbaviť svojej závislosti do roku 2030.
"Spoločným nákupom všetkých krajín EÚ pritom môžeme docieliť prijateľné ceny plynu. Znížením dodávok ruského plynu zároveň obmedzíme schopnosť Ruska financovať vojnu na Ukrajine a presadzovať svoje politické a teritoriálne požiadavky voči ďalším štátom prostredníctvom sily," uzavrela prezidentka.
