Praví utečenci
Bezpečnostný expert a špecialista na krízové situácie zároveň naznačuje, že tou pravou previerkou ľudskej empatie a humánnosti bude pre Slovensko až situácia, ktorá nastane o niekoľko týždňov. „U časti ľudí už teraz vnímam silnú averziu voči príchodu Ukrajincov, a to k nám ešte stále prichádza relatívne dobre situovaná sociálna vrstva. Onedlho nás ale čaká príchod ľudí, ktorí na tom budú úplne inak,“ naznačuje konkrétnejší scenár vývoja najväčšej utečeneckej krízy na slovenských hraniciach v tomto storočí. „Povedzme, že utečenci, ktorí čoskoro prídu na Slovensko, budú dovezení na hranice starými nevykúrenými autobusmi z už ostreľovaných konvojov. Budú hladní, možno aj zranení, budú páchnuť. Títo ľudia zažili bombardovanie na vlastnej koži a nestihli ujsť krátko po vstupe ruských vojsk do krajiny. Budú to praví, nesmierne trpiaci vojnoví utečenci, čo so sebou prinesie aj viac práce pre nás.“
Nevraživosť v komunitách
Modrý anjel poskytuje psychosociálnu podporu. Okrem už spomínanej psychickej prvej pomoci aj krízovú intervenciu, to je už komplexnejšia služba. A práve tú neraz potrebujú aj Ukrajinci a Rusi, žijúci niekoľko rokov na Slovensku. „Miestni Rusi nám v posledných týždňoch popisujú, že sa úplne rozhádali so svojimi rodinami v Rusku. Dovtedy si roky bežne volali a všetko bolo v poriadku, ale z rozporu medzi naozaj brutálnou putinovskou propagandou a voľným prístupom k informáciám u nás, sa akoby roztvárajú ich pomyselné vzťahové nožnice. Vojna na Ukrajine má tak aj podobu tisícov malých vojen v rodinách medzi blízkymi, z ktorých je každý vystavený zásadne inému informačnému vplyvu,“ objasňuje Radovan Bránik. Tieto napäté rodinné vzťahy niekedy ústia do vážnych psychických problémov a vtedy nastupujú do akcie kvalifikovaní odborníci z Modrého anjela. „Už dvakrát v priebehu ôsmich dní došlo dokonca ku kolapsovému stavu. Dve ženy nezávisle od seba sa ocitli s rodinou v konflikte. Nehovoria čistou slovenčinou, nemajú tu ešte dosť priateľov a emočne sú stále odkázané na rodinu v Rusku. A teraz zažívajú situáciu, že aj to jediné, na čo sa spoliehali, ich zradilo. Nečakali sme, že budeme riešiť aj kolapsy, ktoré vyplynuli z rozpadu či narušenia rodinných vzťahov, keď sa jedna strana pýta druhej: ,Ako môžeš podporovať Putina, keď toto robí?! Moja priateľka je Ukrajinka a naši jej zabili brata!‘ Z druhej strany prichádza buď mlčanie alebo nepochopenie so slovami - veď naša armáda nás išla na Ukrajinu zachrániť...“
Pomáhame, ale nefotíme sa!
Masová utečenecká kríza spustila medzi Slovákmi obrovskú vlnu solidarity. Organizujú materiálne i finančné zbierky alebo 24 hodín denne pomáhajú ako dobrovoľníci na hraničných priechodoch. O týchto aktivitách však často informujú aj cez sociálne siete, na ktorých sa potom objavujú fotky ustráchaných alebo, naopak, šťastných ľudí prichádzajúcich z Ukrajiny. Bránik z Modrého anjela však zdvíha prst na výstrahu a varuje, prečo sa nikdy nestotožní s fotením utečencov. „Nie je to bum-bác kampaň, ktorá by sa mala odohrávať na sociálnych sieťach. Vyzerá to tak, že kto nemá svoju fotku s utečencom, akoby ani nebol. Pritom sú tam vysoké bezpečnostné riziká. Keď teraz prejde tridsaťročný muž z Ukrajiny na Slovensko, s veľkou pravdepodobnosťou asi niekoho uplatil, aby ho pustil von. Počuli sme o taxách 2- až 4-tisíc eur za to, že si ho na ukrajinskej hranici nevšimnú a nechajú ho prejsť. Slováci ho pustia, lebo Slovensko nemá prečo riešiť mobilizáciu na Ukrajine,“ vysvetľuje šéf Modrého anjela. Lenže táto „publicita“ má aj svoje nechcené riziká. „Predstavte si to takto: my toho človeka na Slovensku podporujeme, jeho rodina si vydýchne, že sú konečne v bezpečí, a zrazu si s týmto mužom niekto urobí selfie, ktorú buchne na ,fejsbúk‘. Keďže však z pohľadu Ukrajiny porušil zákon, lebo opustil krajinu vo vojnovom stave, jedného dňa sa môže veľmi ľahko ocitnúť v hľadáčiku bezpečnostných zložiek štátu, ktorý nelegálne opustil,“ varuje pred rizikom Bránik. Aj preto majú členovia Modrého anjela prísny zákaz uverejňovať fotky takéhoto charakteru a keď, tak len s časovým odstupom. „Z môjho pohľadu je to aj absolútne neetické zneužívanie. Často vnímam, že sa utečenci s niekým odfotia, ale sú z toho nervózni. Urobia to totiž len z vďačnosti, nedobrovoľne, iba nevedia povedať nie,“ konštatuje zakladateľ Modrého anjela.
