Príkladom je podľa neho februárové vyhlásenie parlamentu, ktoré odsúdilo vojenskú agresiu Ruskej federácie proti Ukrajine a požaduje stiahnutie ruských vojsk.
V konkrétnejších témach, akou je vytvorenie predsunutej prítomnosti vojsk Severoatlantickej aliancie (NATO) na východnej hranici Slovenska, podľa neho konsenzus už nemusí byť taký široký. Pripomína, že dostatok poslancov na jeho schválenie má aj samotná koalícia. „Zodpovednosť za krajinu nesie vládna koalícia,“ reagoval Hrabko na poznámku, že napríklad Hlas-SD deklaroval tomuto kroku podporu, ale Smer-SD nie.
„Vzhľadom na udalosti na východ od našej hranice je politický význam predsunutej prítomnosti vojsk NATO pomerne veľký. Má ísť o varovný alebo odstrašujúci manéver,“ skonštatoval Hrabko. Nemyslí si, že by aktuálne hrozil vojenský útok Ruska na niektorý členský štát NATO. „Ale je to určitá príprava a varovanie ruskej armáde. Z tohto uhla pohľadu je to úplne v poriadku,“ doplnil.
Hrabko považuje za pozitívne, že sa k situácii opakovane vyjadruje prezidentka Zuzana Čaputová. „Je stále najdôveryhodnejším politikom na Slovensku a ľudia ju počúvajú,“ pripomenul.
Za jednu z najdôležitejších tém aktuálneho neformálneho summitu lídrov krajín Európskej únie vo francúzskom meste Versailles, kde Slovensko reprezentuje premiér Eduard Heger (OĽANO), považuje Hrabko znižovanie energetickej závislosti Európy od ruských energetických zdrojov. „Politici potrebujú nejaký odrazový mostík. Tie plány boli urobené už dávno a oprášené potom, ako Rusko zabralo Krym. Teraz ich treba oprášiť nanovo,“ poznamenal.
Cieľom týchto opatrení podľa neho nie je trvalé ukončenie obchodu Ruskom, ale vytvorenie možnosti odstrihnúť sa od ruských energetických zdrojov v mimoriadnych situáciách, aká nastala aj v týchto dňoch.
