Európske spoločenstvo plánuje odstrihnúť sa od ruských energetických surovín do roku 2027. Európska komisia navrhla, aby už na budúcu zimu členské štáty objednali o dve tretiny plynu menej. Odborníci na energetiku upozorňujú, že odstrihnúť sa od ruského plynu okamžite nie je pre Slovensko jednoduché, dá sa to však docieliť postupne, ak hneď začneme hľadať iné možnosti. Nový Čas sa zhováral s ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom (54), ako to je s plynom a ropou v realite.
Plyn: Pri odpojení potrebujeme 55 lodí ročne
"Plynu je do konca vykurovacej sezóny dosť, ale už predtým ho bolo pod priemerom. Našťastie bola slabá zima, ale keďže sme na konci vykurovacieho obdobia, zásobníky sú takmer vyprázdnené. Bola obava, že posledných 9-10 dní vo februári by sme sa museli obmedzovať, ale nič sa obmedzovať nemuselo. Sme už v polke marca a plyn tečie. Tečie ho dokonca viac ako obvykle. Neviem, či je to nejaký technický následok toho, že netečie inde, alebo toho, že sa deje niečo na Ukrajine, napríklad že ho Ukrajina menej odoberá, alebo či Rusi zámerne posielajú viacej plynu, lebo potrebujú viacej peňazí. Hoci, neviem si to až tak dobre predstaviť, lebo je to všetko pokryté zmluvami. Ale keby teraz plyn prestal tiecť, mali by sme dosť veľký problém, lebo až 85 % plynu je z Ruska. Je však možné ho nahradiť skvapalneným plynom z Ameriky. Vyskúšali sme si prvú loď, aby sme vedeli, o čom, to je, tá došla v poriadku a priviezla zásoby, z ktorých už virtuálne čerpáme. Aby sme pokryli komplet celú potrebu Slovenska, potrebovali by sme jednu loď týždenne, čiže približne 55 lodí do roka. Pri týchto vysokých cenách, ktoré sú na burze, je cena amerického plynu rovnaká, aj tak platíme za plyn vždy len burzovú cenu. Mimochodom, aj Orbán platí burzovú cenu, len on má zabezpečené množstvá plynu na dlhý čas," vraví minister.
Nevie si však predstaviť, ako by sme dokázali nahradiť celú potrebu plynu. "Keby sme teraz objednali v Amerike jednu loď týždenne, začalo by to chodiť. Ale keby celá Európa zastavila dodávky plynu z Ruska, čo je 40 % pre celú Európu, neviem, či by vôbec toľko lodí stíhalo chodiť. Možno by sme sa dostali do problémov," vraví.
Ak by Európska únia hlasovala za zastavenie dovozu plynu z Ruska, Slovensko ako členská krajina nebude využívať právo veta. "Budeme však veľmi dôrazne žiadať kompenzácie, pretože by sme boli jednou z najviac postihnutých krajín," uzavrel šéf rezortu.
Šéf rezortu upozorňuje, že zásobníky plynu trvá oveľa dlhšie naplniť ako vyprázdniť, takže aby sme budúcu zimu boli v pohode, mali by sme už od apríla, čiže od budúceho mesiaca, zásobníky napĺňať. "Tečie viac plynu, už sa niečo ukladá a zamýšľame sa nad rôznymi opatreniami," vraví. Okamžité zrušenie odberu ruského plynu by malo podľa Sulíka veľké devastačné účinky najmä na priemysel. "Domácnosti by sme asi vedeli pokryť. Ja som proti tomu, aby sme odber ruského plynu ihneď zastavili. To, čo písal Ivan Mikloš, považujem skrátka za blud," uviedol. Na adresu ekonóma, bývalého ministra financií a podpredsedu Dzurindovej vlády dodáva: "Nie je energetik. Ivana Mikloša poznám 20 rokov a v tých čisto ekonomických veciach sa prakticky vo všetkom zhodujeme. Odkedy som ministrom, som nútený oboznámiť sa so špecifikami energetickej oblasti. Garantujem vám, že keby sa musel pozrieť na veci z tohto hľadiska, zmenil by názor," myslí si Sulík.
V prípade, že by EÚ odsúhlasila úplné embargo na ruský plyn a ropu, minister by žiadal kompenzačné mechanizmy. "Slovensko prispieva do rozpočtu EU asi 1 percentom, ale na riešenie utečeneckej krízy prispieva asi 20 percentami, tak nech aj oni nám dodávajú nejakú časť plynu alebo ropu, a pokiaľ by sme nevedeli tú ropu v Slovnafte spracovať, museli by dodávať hotové produkty. Keď budú existovať nejaké kompenzačné platby, tak ok. Netrhali by sme kvôli tomuto partu. Určite by sme nešli vetovať embargo na ropu a plyn, aby sme boli za pekných v Putinových očiach. To už je úplne zbytočné, Kto bude v Rusku investovať? Neviem si to predstaviť," uvažuje šéf SaS.
Domnieva sa, že od ruskej ropy a plynu sa vieme komfortne odpojiť do 8 rokov, teda do roku 2030. Takto bude postupovať celá EÚ. "Budeme ešte viac forsírovať solár, vietor. Možno Nemci dôjdu k rozumu a oživia alebo aspoň nezastavia tie zvyšné tri atómky, ktoré majú výkon ako komplet celé Slovensko, to sú výrazne väčšie elektrárne ako naše," upresnil Richard Sulík.
A ktorá krajina by mohla v budúcnosti Rusko ako výlučného dodávateľa plynu nahradiť? Podľa Sulíka to nebude jedna krajina, ale zmes opatrení. "Niečo sa ušetrí, niečo sa nahradí, lebo vy viete kúriť aj inak ako len plynom. Už 40 percent Košíc bude o pár rokov vykurovaných horúcou vodou, cez Geotherm. Niečo nahradíte tak, niečo onak, a potom vám ostane ešte nejaké množstvo plynu, ktorý sa bude kupovať ako skvapalnený cez lode," upresnil.
Ruská ťažká ropa nie je jediná
Karel Hirman, analytik
Slovnaft patrí Mol-u. Mol je zodpovedný za zásobovanie rafinérie. Tzv. ťažkých druhov rôp, tzv. sírnatých, je na svete niekoľko. To, čo tečie Družbou, nie je jediný druh ropy. Ak nebude fungovať zásobovanie Slovnaftu, tak jeho podiel na trhu s ropnými produktmi určite radi obsadia konkurenti inej rafinérie a iní dodávatelia pohonných látok na tento trh, keďže v tomto regióne sú európski profíci. Je zarážajúce, že za 20 rokov Mol nebol schopný zabezpečiť také zásobovanie rafinérie ropou, aby bol prevádzkyschopný za každých okolností. Česká rafinérska spracováva niekoľko druhov rôp a bez problémov funguje.
